Ústavný súd by odbremenil presun právomoci pri súdnych prieťahoch, vraví Fiačan

Ústavný súd (ÚS) by privítal presun právomoci preskúmavať prieťahy v konaniach pred všeobecnými súdmi na samotné všeobecné súdy. Takýto návrh v utorok prezentoval predseda ÚS Ivan Fiačan s tým, že by to ÚS umožnilo dôslednejšie a v kratšom čase sa venovať jednotlivým, najmä plenárnym veciam. Zároveň poukázal na enormný nárast počtu vecí prichádzajúcich na ÚS, pričom „kapacity sudcov aj personálu Ústavného súdu sú už na hrane“.

„Napríklad Ústavný súd Českej republiky takúto kompetenciu vôbec nepozná. Na ilustráciu, ústavné sťažnosti na prieťahy v konaniach predstavujú 30 percent zo všetkých ústavných sťažností a z počtu nálezov je 60 až 70 percent takých, v ktorých Ústavný súd konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,“ uviedol Fiačan.

Poukázal na to, že slovenský ÚS je v tejto kompetencii prvou a jedinou inštitúciou, čo ho neúmerne zaťažuje. „Sme radi, že ministerstvo spravodlivosti zriadilo okrúhly stôl, ktorý sa týmto zaoberá. Sú tam zástupcovia Súdnej rady, všeobecných súdov, ministerstva spravodlivosti, najvyšších súdnych inštancií a spoločne hľadáme riešenie, ako v tomto smere odbremeniť Ústavný súd,“ priblížil Fiačan.

Preskúmavanie prieťahov v konaniach by podľa neho mali mať v kompetencii najskôr nadriadené súdy v rámci sústavy všeobecného súdnictva s tým, že neúspešný účastník by mal možnosť obrátiť sa v ďalšom rade aj na ÚS.

V odpočte činnosti uplynulých šiestich rokov v polovici štvrtého funkčného obdobia Ústavného súdu jeho predseda konštatoval, že rozhodovacia činnosť ÚS bola ovplyvnená najmä pandemickým obdobím a problémami s voľbou sudcov ÚS. Počet návrhov stúpal a ústavní sudcovia sa snažili o zvýšenie počtu vybavených vecí.

K spoločensky najsledovanejším patrili v danom období rozhodnutia ÚS týkajúce sa napríklad novely Trestného zákona, prorodinného balíčka, referenda, vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, núdzového stavu, zákona o ochrane verejného zdravia, súhlasu na vzatie sudcov do väzby, telekomunikačného zákona či volebného moratória.

Podľa Fiačana sa ÚS nevyhol kritike niektorých svojich rozhodnutí, čo je však prirodzené v demokratickej a pluralitnej spoločnosti, kde je moc rozdelená medzi viacero centier moci. „Rozhodnutia Ústavného súdu často kladú právne mantinely politickým rozhodnutiam alebo snahám, čím sa nevyhnutne dostávajú do stretu a kontaktu s politikou, ale tak je to správne,“ uviedol.

V súvislosti s postavením ÚS a jeho rozhodovacou činnosťou ďalej konštatoval, že „nad bežnými korektívami spoločenského života musí stáť ešte jedna inštancia, ktorá nepodlieha politickým zmenám a ktorá sa nemusí zodpovedať premenlivej a populizmu podliehajúcej verejnej mienke“. Takáto inštitúcia podľa neho sleduje len ten najvyšší princíp - zachovanie hodnôt demokratického a právneho štátu.