ECB by mala zastaviť znižovanie sadzieb, Schnabelová varuje pred rastúcimi inflačnými rizikami

Európska centrálna banka by mala prestať znižovať náklady na pôžičky, keďže turbulencie v globálnej ekonomike podporujú cenové tlaky. Hrozí tak, že miera inflácia v eurozóne v strednodobom časovom horizonte prekročí cieľ banky na úrovni 2 percent. Uviedla to členka predstavenstva Európskej centrálnej banky Isabel Schnabelová. Informuje o tom agentúra Reuters.

Európska centrálna banka v minulom roku sedemkrát znížila úrokové sadzby, keďže inflácia sa zmierňovala. Predstavitelia banky už začali pripravovať základy pre ďalšiu redukciu sadzieb na zasadnutí 5. júna, pričom sa očakáva, že kľúčová sadzba z vkladov by mala klesnúť na 2 pecentá.

Schnabelová, ktorá je považovaná za tzv. jastraba, stúpenca tvrdšej politiky, však schladila tieto očakávania. Predložila argument pre ponechanie sadzieb bez zmeny, pretože sú podľa nej už dosť nízke na to, aby nebrzdili ekonomiku.

„Teraz je čas udržať si pevnú ruku,“ povedala Schnabelová na konferencii na Stanfordskej univerzite s tým, že by bolo vhodné držať sadzby blízko súčasnej úrovne, čo znamená „pevne na neutrálnom území“.

Finančné trhy odhadujú šancu na zníženie sadzieb v júni na 90 percent a predpovedajú ďalšie zníženie alebo dve v nasledujúcich mesiacoch. To naznačuje, že Schnabelovej názor je v rozpore s názormi investorov.

Komplikáciou pre predstaviteľov Európskej centrálnej banky je, že krátkodobé a strednodobé inflačné sily sú dosť rozdielne. Inflácia v eurozóne by v blízkej budúcnosti mohla dokonca klesnúť pod dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky vzhľadom na nižšie náklady na energie, silné euro, slabý rast ekonomiky a veľkú neistotu, ktorú spôsobila obchodná politika americkej administratívy, argumentovala Schnabelová.

Menová politika Európskej centrálnej banky sa ale premieta do ekonomiky s dlhým časovým posunom. Takže v čase, keď ďalšie uvoľnenie menovej politiky skutočne ovplyvní ekonomiku, spomaľovanie inflácie už môže pominúť a nahradia ho celkom iné sily, ktoré zvyšujú náklady, upozornila.

Infláciu v euroregióne by mohol podporiť očakávaný nárast vládnych výdavkov, najmä v súvislosti so sľubom Nemecka zvýšiť investície do obrany a infraštruktúry. Čo je však dôležitejšie, fragmentácia obchodu, vedľajší produkt ciel USA, by mohla zvýšiť tiež náklady aj ceny.

„V strednodobom horizonte sú riziká pre infláciu v eurozóne pravdepodobne naklonené smerom nahor. To odráža zvýšenie fiškálnych výdavkov a riziká obnovenia nákladových šokov z ciel šíriacich sa cez globálne hodnotové reťazce,“ povedala.

„Aj keď Európska únia neprijme odvetné opatrenia (za clá USA), vyššie výrobné náklady prenášané cez globálne hodnotové reťazce by mohli viac než kompenzovať dezinflačný tlak pochádzajúci z nižšieho zahraničného dopytu, čím by sa clá celkovo stali inflačnými,“ dodala Schnabelová.