Srbsko je naďalej odhodlané vstúpiť do EÚ, povedal prezident Vučič
Srbsko je aj naďalej odhodlané vstúpiť do Európskej únie, vyjednávať s ňou a urýchliť začlenenie do bloku. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal srbský prezident Aleksandar Vučič na stretnutí s predsedom Európskej rady Antóniom Costom.
Na Vučiča sa pritom zniesla kritika Západu za jeho nedávnu návštevu Ruska.
Atmosféra v EÚ
"Atmosféra (v EÚ) nie je práve skvelá, ako som sa presvedčil kvôli ceste do Moskvy. Verím však, že Európa bude mať pochopenie pre vývoj založený na prínosoch," povedal srbský prezident.
Vučič, ktorý v posledných mesiacoch čelil protestom študentov demonštrujúcich proti korupcii, sľúbil, že vláda bude pracovať na zavedení reforiem potrebných na vstup do európskeho bloku.
Costa uviedol, že "rád počul", že členstvo v EÚ zostáva pre Srbsko prioritou, krajina ale musí podľa neho zabezpečiť slobodu médií, potlačiť korupciu a zlepšiť volebný zákon. Srbsko by tiež malo napraviť vzťahy s Kosovom a zladiť svoju zahraničnú politiku s politikou EÚ, vrátane uvalenia sankcií na Rusko kvôli invázii na Ukrajinu vo februári 2022, dodal Costa.
"Kľúčovým prvkom našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je jasné odsúdenie brutálnej invázie Ruska na Ukrajinu a podpora Ukrajiny pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru," uviedol Costa.
Stretol sa s Putinom či Si Ťin-pchingom
Predstavitelia EÚ zástupcov kandidátskych krajín opakovane vyzývali, aby sa vyhli piatkovým oslavám 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne konaným v Moskve. Vučič tam však napriek tomu odišiel a stretol sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom alebo čínskou hlavou štátu Si Ťin-pchingom.
Rusko je historickým spojencom pravoslávneho Srbska a jeho hlavným dodávateľom zemného plynu. Ruské energetické spoločnosti Gazprom a Gazpromnefť okrem iného vlastnia srbskú ropnú spoločnosť NIS. Moskva tiež podporuje Belehrad v jeho odpore proti nezávislosti Kosova, jeho bývalej južnej provincie.
Z krajín západného Balkánu si štatút kandidátov na členstvo v EÚ zabezpečili Srbsko, Čierna Hora, Severná Macedónsko, Albánsko a Bosna a Hercegovina, výnimkou zostáva Kosovo.