Nádej na vyriešenie vysokej ceny čokolády v obchodoch. Veda z nej môže urobiť zdravú potravinu

Život bez čokolády by si mnoho ľudí dokázalo predstaviť len ťažko. Náš druh s ňou koexistuje už zhruba päťtisíc rokov: zhruba tak dlho totiž ubehlo od zdomácnenia kakaovníka pravého, ku ktorému došlo niekde na území dnešného Ekvádoru. Kakaovník je vždy zelený listnatý strom, príbuzný napríklad ibišteka alebo bavlníka, a môže dorastať až do desiatich metrov, väčšinou však býva zhruba polovičný.

V predkolumbovských časoch používali obyvatelia Strednej Ameriky jeho semená ako platidlo - a zároveň sa z nich pripravoval lahodný nápoj. Čokoláda bola považovaná za dar z nebies, čoho sa pridržal aj švédsky prírodovedec Carl Linné, keď v roku 1753 druh opísal ako Theobroma cacao. Rodové meno znamená „pokrm bohov“, druhové meno Linné prevzal z pôvodného pomenovania stromu v miestnych jazykoch.

Plody kakaovníka sú z botanického hľadiska bobule, občas sa im však nesprávne hovorí aj struky. Merajú okolo pätnástich až tridsiatich centimetrov. Kakao sa však vyrába len zo semien, označovaných aj ako bôby, merajú zhruba dva centimetre. Z jedného plodu sa ich dá získať okolo dvadsať až šesťdesiat. Ročná produkcia kakaových bôbov sa pohybuje okolo 5,8 milióna ton.

Najväčší žrúti čokolády sú obyvatelia Luxemburska, ktorí za rok skonzumujú asi 9,9 kilogramu, naopak úplne najmenej božskej temnej hmoty zjedia obyvatelia Mexika a Etiópie, len asi 3,7 gramu za rok. Čokoláda sa považuje za drobný luxus, ktorý si z času na čas môže dovoliť väčšina ľudí. Hrozí však, že to prestane:...