Zvolený poľský prezident Nawrocki chce posilniť spoluprácu v rámci V4
Zvolený poľský prezident Karol Nawrocki si myslí, že je potrebné posilniť spoluprácu v rámci Visegrádskej skupiny (V4). Do nej okrem Poľska patrí aj Česko, Slovensko a Maďarsko. Informovala o tom dnes agentúra PAP.
Fungovanie V4 v posledných rokoch negatívne ovplyvnili rozdielne postoje členských štátov voči ruskej vojne proti Ukrajine.
Nawrocki vo svojom prvom zahraničnom rozhovore povedal podľa PAP maďarskému týždenníku Mandiner, že pre posilnenie východného krídla NATO je kľúčová užšia spolupráca v rámci V4 a takzvané Bukureštské deviatky (B9), ktorá združuje deväť krajín na východnom krídle NATO - Česko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko.
Nawrocki v interview zopakoval, že Poľsko bude aj naďalej poskytovať Ukrajine strategickú a vojenskú pomoc, ale zdôraznil, že on sám je proti rýchlemu prijatiu brániacej sa krajiny do Európskej únie.
Povedal tiež, že Ukrajina musí najprv vyriešiť všetky sporné otázky s Poľskom, a to ako ekonomické, tak historické, vrátane desiatky rokov trvajúceho sporu o takzvaný volýnsky masaker z rokov 1943 až 1944, počas ktorého ukrajinskí nacionalisti zavraždili desiatky tisíc Poliakov.
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého vláda je v spore s poľskou vládou premiéra Donalda Tuska, uvítal Nawrockého víťazstvo v druhom kole prezidentských volieb v Poľsku 1. júna, v ktorom konzervatívny politik a historik porazil liberálneho starostu Varšavy Rafala Trzaskowského. Aj Orbán sa vtedy vyslovil za posilnenie V4, ktorú rad médií v posledných rokoch označuje za nefunkčný.
Spoluprácu štyroch stredoeurópskych susedov vo V4 poznamenala diplomatická roztržka medzi Varšavou a Budapešťou kvôli rozdielnemu postoju oboch krajín voči Rusku a tiež krok Maďarska, ktoré v decembri 2024 poskytlo azyl Marcinu Romanowskému niekdajšiemu poľskému námestníkovi ministra spravodlivosti v bývalej vlád.
Rozdielne postoje vlád k ruskej invázii na Ukrajinu patrili aj k dôvodom, ktoré viedli k zhoršeniu vzťahov medzi Prahou a Bratislavou.