Slovenská veda bojuje o mladé talenty so zahraničím i súkromnou sférou. Ak ich chceme späť, TOTO treba urobiť

Nedávno ste získali ocenenie Vedec roka SR 2024 za praktickú implementáciu neceločíselného diferenciálneho počtu v oblasti matematického modelovania systémov, ako aj v oblasti automatizácie a riadenia procesov. Pre laika to môže znieť veľmi komplikovane. Dá sa táto práca vysvetliť jednoduchšie?

Áno, na prvý pohľad to môže znieť zložito, ale v skutočnosti to až také komplikované nie je. S teóriou riadenia a so samotným riadením sa predsa stretávame na dennej báze prakticky v každom výrobnom závode. Je úplne jedno, či vyrábame čokoládu, oceľ alebo mlieko. Všade je nejaký riadiaci systém, ktorý niečo riadi na základe informácií získaných zo snímačov. Vyhodnotí údaje a prostredníctvom určitých akčných nástrojov urobí zásah do celého procesu. V súčasnosti pritom bežia štandardné algoritmy, ktoré sú používané už desiatky rokov. A tie teraz nahradzujeme novými typmi regulátorov, ktoré využívajú práve spomínaný matematický aparát, teda neceločíselný diferenciálny počet, ocenený v súťaži Vedec roka.

V čom konkrétne tento aparát uľahčí dennú prácu vo výrobnom závode?

Ak by som to mal zjednodušiť na tú úplne najnižšiu a minimálnu úroveň, tak by som povedal, že oproti štandardným metódam riadenia poskytuje viac stupňov voľnosti. To znamená viac parametrov, ktoré môžeme nastavovať. Tým sa môžeme lepšie prispôsobiť správaniu celého procesu, aby sme ho zvládli na požadovanej úrovni a dosiahli požadovaný stav. Cieľom je teda zaistiť, aby sa skutočná hodnota rovnala žiadanej hodnote. To je hlavná praktická výhoda tohto matematického aparátu. V neposlednom rade však musím spomenúť jeho samotnú podstatu – obsahuje v sebe implicitne pamäť.

Čo to v praxi znamená?

Vieme, že všetko v prírode, živé alebo neživé, má pamäť. Nemá ju iba človek alebo zvieratá – má ju naozaj každý materiál. Čiže ak chcem opísať vlastnosti konkrétnych prvkov alebo procesov, tak tá pamäť v aparáte sa mi hodí práve na toto.

Stojí medzi vaším výskumom a praktickým využitím určitý medzistupienok, o ktorý sa postará aplikovaná veda? Niekto predsa musí výsledky vášho výskumu preniesť do praxe...

Všetko, čo som spomínal doteraz, je v podstate základný výskum. Momentálne však už pracujem aj na aplikovanom výskume. Prostredníctvom úžitkových vzorov a patentov, ktoré som podal, prenášam výsledky výskumu aj do priemyselnej praxe.

Predpokladám, že to trvá dosť dlho.

Áno, samozrejme. Od matematického vzorca až po záverečné nasadenie do praxe je skutočne veľmi dlhá cesta. Je tam celý rad stupňov a štádií, ktoré musíme prejsť – od teórie cez simulačné veci, pokusy v laboratórnych podmienkach až po finále v podobe praktického využitia.