Sedem nobelistov vyzýva Francúzsko na zavedenie dane z majetku pre ultrabohatých

Sedem nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu vyzvalo na zavedenie minimálnej dane z majetku najbohatších ľudí vo Francúzsku. Svoj návrh vedci formulovali v článku, ktorý dnes uverejnil francúzsky denník Le Monde.

V čase, keď sa verejné financie vymykajú kontrole a extrémne bohatstvo rastie, by malo byť vytvorenie minimálnej dane z majetku miliardárov prioritou, tvrdia nositelia Nobelovej ceny. Daňou pre ultrabohatých má Francúzsko opäť príležitosť ukázať cestu zvyšku sveta, napísali nositelia prestížneho ekonomického ocenenia.

Daň z príjmu

Sú medzi nimi laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2024 Daron Acemoglu a Simon Johnson, laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2019 Esther Duflová a Abhijit Banerjee, laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2001 George Akerlof a Joseph Stiglitz a laureát Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2001 a 2008 Paul Krugman; väčšina z nich má americké občianstvo.

Podľa týchto medzinárodne uznávaných ekonómov sa ultrabohatým ľuďom darí najmä vo Francúzsku. Podľa magazínu Forbes majú svetoví miliardári majetok zodpovedajúci 14 percentám svetového HDP, zatiaľ čo najbohatší Francúzi vlastnia majetok v hodnote takmer 30 percent francúzskeho HDP.

Podľa denníka Le Monde je to dané stručne tým, že bohatí môžu štrukturovať svoj majetok tak, aby sa vyhli dani z príjmu, ktorá je zvyčajne základným kameňom daňovej spravodlivosti. V európskych krajinách sa to dosahuje vytváraním rodinných holdingových spoločností, v ktorých sa kumulujú dividendy chránené pred zdanením. V Spojených štátoch nie je od 30. rokov 20. storočia povolené využívať holdingové spoločnosti na vyhýbanie sa plateniu daní, čo vysvetľuje, prečo je v USA veľký majetok zdanený viac ako v Európe.

Miliardári bohatnú

Autori návrhu vítajú ďalšiu diskusiu v medzinárodnom meradle a návrh skupiny G20 z tohtoročného júna na zavedenie celosvetovej minimálnej dane pre miliardárov vo výške dvoch percent z majetku, ktorý predložil francúzsky ekonóm Daniel Zucman.

Hoci sa už rozprava na medzinárodnej úrovni začala, autori návrhu sa domnievajú, že nie je dôvod čakať na dosiahnutie dohody. "Naopak, musíme sa k nej dopracovať skôr tým, že pôjdeme príkladom, ako to v minulosti urobila Francúzsko zavedením DPH v roku 1954," píšu autori.

Podľa organizácie Oxfam, ktorá bojuje proti chudobe, boom cien aktív za pandémie covidu-19 a po nej znamenal, že miliardári boli na konci roka 2023 bohatší o 3,3 bilióna dolárov. To je oproti roku 2020 nárast o 34 percent. Štúdia Svetovej banky potom ukázala, že pandémia zastavila znižovanie chudoby.