Von der Leyenová zostáva. Eurokomisia ustála hlasovanie o nedôvere
Európska komisia dnes podľa očakávania ustála hlasovanie o nedôvere v Európskom parlamente. Návrh na vyslovenie nedôvery podporilo 175 europoslancov, 360 bolo proti a 18 sa hlasovania zdržalo.
Schválenie návrhu, ktorý by viedol k odvolaniu celej 27-člennej komisie, vyžadovalo hlasy dvoch tretín prítomných europoslancov a zároveň väčšiny všetkých europoslancov, ktorých je 720.
Odvolanie Ursuly von der Leyenovej a jej tímu eurokomisárov navrhol rumunský pravicový europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, ktorý šéfku komisie viní zo závažných pochybení a nedostatku transparentnosti, okrem iného kvôli kauze Pfizergate.
Tá sa týka komunikácie von der Leyenovej so šéfom farmaceutickej firmy v čase pandémie covidu-19.
Von der Leyenová pochybenia odmieta
Úniový súd v máji rozhodol, že EK pochybila, keď zamietla žiadosť novinárky o prístup k textovým správam práve medzi von der Leyenovou a Bourlou, ktoré sa vakcín týkali. Piperea za hlasovanie o nedôvere zozbieral dostatok podpisov, tých je potrebných najmenej 72.
Von der Leyenová v pondelkovej rozprave na pléne EP, pri ktorej ju osobnou účasťou podporil zbor eurokomisárov, pochybenie v komunikácii s výrobcami vakcín odmietla a označila predkladateľa návrhu za extrémistov.
"Vidíme znepokojivú hrozbu zo strany extrémistických strán, ktoré chcú polarizovať naše spoločnosti pomocou dezinformácií. Neexistuje žiadny dôkaz, že by mali nejaké riešenia, ale je dostatok dôkazov o tom, že mnohé z nich sú podporované našimi nepriateľmi a ich bábkovodičmi v Rusku alebo inde. Sú to hnutia poháňané konšpiráciami – od odporcov očkovania až po obhajcov Putina," uviedla s tým, že sa "stačí pozrieť na niektorých z podpísaných pod týmto návrhom".
Už pred hlasovaním predstavitelia najpočetnejšej Európskej ľudovej strany (EPP) oznámili, že predsedníčku Európskej komisie podporia. Podporu von der Leyenovej naznačila aj liberálna Obnova Európa (Renew Europe) a frakcia Zelených. Zástupcovia oboch frakcií ale zároveň súčasnú úniu exekutívu kritizovali za niektoré kroky.
Prekáža im najmä to, že niektoré predpisy sa darí najsilnejšej ľudovej frakcii presadzovať s krajnou pravicou, či to, že úniová exekutíva ustupuje od niektorých predtým prijatých ekologických noriem.
Podporu získal návrh na vyslovenie nedôvery naopak u tretej najsilnejšej frakcie, Patriotov pre Európu a tiež u krajne pravicovej frakcie Európa suverénnych národov (ESN).
Nejednotnosť v politických skupinách
Samotná ECR, od ktorej europoslanca návrh vzišiel, pritom nebola v podpore jednotná. Zatiaľ čo podporu návrhu vyslovili rumunskí a poľskí europoslanci, Taliani, ktorí sú v skupine najsilnejšie zastúpení, nie.
Rozdelenie bolo viditeľné aj u poslancov Ľavice v Európskom parlamente (GUE/NGL), ktorí komisiu von der Leyenovej kritizujú okrem iného za nedostatočnú podporu pracujúcich, ale zároveň odsudzovali návrh na vyslovenie nedôvery ako vzišla z krajnej pravice.
Aj keď návrh neprešiel, pondelková rozprava v pléne a rastúca kritika počas uplynulých dní odkryli napätie medzi politickými skupinami a rastúcu nespokojnosť s vedením EK aj medzi tými, ktorí ju pred rokom podporili vo funkcii.
Ak by EP návrh na vyslovenie nedôvery schválil, odstúpiť by museli okrem von der Leyenovej aj ostatní 26 komisári EK vrátane slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Europarlament schválil novú EK 27. novembra 2024 a jej mandát by sa mal skončiť v roku 2029.
Naposledy sa o EK hlasovalo v novembri 2014. Komisia vtedy tiež podľa očakávania ustála hlasovanie o vyslovení nedôvery. To vyvolala skupina europoslancov kvôli daňovej afére v Luxembursku. Jeho dlhoročným premiérom bol vtedajší šéf komisie Jean-Claude Juncker.