Migaľ obhajuje zrušenie výzvy: Peniaze mohli skončiť pri pochybných firmách

V rámci výzvy na podporu výskumu a vývoja v oblasti digitálnej transformácie zistilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) viacero závažných pochybení a rovnako výzva nebola ani dobre nastavená.

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý) tak reagoval na kritiku opozičného poslanca Jána Hargaša (PS) k zrušeniu tejto výzvy z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska, že finančné prostriedky vo výške 50 miliónov eur sú ohrozené.

„Čo sa týka tejto samotnej výzvy, tak sme objavili minimálne podozrivé spoločnosti, ktoré majú, či už žiadneho zamestnanca alebo možno jedného alebo dvoch, či už sa javia ako schránkové firmy alebo sú to spoločnosti, ktoré majú povedzme nedoplatky voči štátu,“ začal Migaľ.

„Nemôžeme sa podpísať pod to, aby MIRRI dalo státisícové, možno miliónové dotácie na to, aby tieto peniaze z plánu obnovy odtiekli. Preto sme sa rozhodli pristúpiť k možno radikálnemu kroku a túto výzvu zrušiť. Bohužiaľ, je tam možno aj mnoho dobrých projektov, ktoré naozaj sú kvalitné a pomohli by Slovensku v rámci zlepšenia digitalizácie,“ dodal minister.

Zároveň ho mrzí, že v SR neexistuje nástroj, ktorý by dokázal zistiť viac o prihlásených spoločnostiach do jednotlivých výziev.

Zdôraznil, že pod jeho vedením na MIRRI budú všetky výzvy a peniaze rozdelené transparentne podľa pravidiel, ktoré na Slovensku platia.

Štátny tajomník MIRRI Radoslav Štefánek doplnil, že rozhodnutie na zrušenie výzvy nebolo ľahkým krokom, avšak rezort aktuálne pripravuje niekoľko variantov riešení, ako rozumne rozdeliť finančné prostriedky z tejto výzvy.

„Pri akomkoľvek projekte digitalizácie myslíme na to, že raz, keď ten projekt vznikne, tak musíme myslieť aj na to, čo bude v budúcnosti pri prevádzke projektov,“ povedal Štefánek.

Vysvetlil, že „toto sa týka predovšetkým výdavkov štátneho rozpočtu, lebo mnohí si neuvedomujú, že nestačí zainvestovať na prvý pohľad do dobrého riešenia, ale treba myslieť aj na to, ako budeme to dielo potom ďalej prevádzkovať, udržiavať a rozvíjať.“

„A toto je v 100 % prípadov takmer vždy financované iba zo štátneho rozpočtu, ktorý dnes nie je úplne v ideálnej kondícii a my preto tie rozhodnutia, ktoré robíme a nerodia sa ľahko, zvažujeme dlho a vedome myslíme na to, čo bude o päť alebo desať rokov,“ uzavrel Štefánek.