Rovnosť, bratstvo, sloboda, ale aj veľký teror. Overte si s kvíze, čo viete o francúzskej revolúcii
Zrodila sa počas nej prvá moderná občianska spoločnosť a zásadne sa zmenil pohľad ľudí na štát. Jeho riadenie už nebolo iba výsadou privilegovaných vrstiev, politika sa stala vecou verejnou a právo hovoriť do nej a ovplyvňovať ju, si vymohli aj dovtedy ostrakizované skupiny obyvateľstva.
Odmietnutie absolutizmu ako formy vlády, feudálneho a po stáročia platného rozdelenia ľudí podľa príslušnosti k stavom, prijatie zásady, že každý človek sa rodí a zostáva slobodný a všetci sú si rovní pred zákonom, to sú len niektoré z vymožeností francúzskej revolúcie. Tieto i ďalšie jej ideály sa na sklonku 18. storočia začali šíriť do Európy a ovplyvnili formovanie moderných národných štátov.
Revolučný pohyb, ktorý nastal v lete 1789, bol výsledkom kritickej situácie, ktorej Francúzsko čelilo niekoľko rokov. Návrhy na hospodárske či politické reformy však narážali na odpor privilegovaných vrstiev – duchovenstva a šľachty, ktoré tvorili tzv. prvý a druhý stav a mali v rukách moc. Na tej sa však chcel podieľať aj tretí stav, teda meštianstvo.
No nielen to. Francúzska ekonomika bola v 80. rokoch 18. storočia permanentne v kritickom stave. Krajinu sužoval neustále sa zvyšujúci deficit štátneho rozpočtu a zadlženosť, pod čo sa podpisoval jednak zastaraný a zle fungujúci daňový systém, ale tiež financovanie americkej vojny za nezávislosť a v neposlednom rade nákladný život kráľovského dvora. Štát bol dlhodobo na pokraji bankrotu a neustále rastúce ceny základných potravín, ktoré dosahovali nevídanú úroveň, viedli k čoraz častejším protestom i vzburám.
V tejto situácii zvolal panovník na jar 1789 zasadnutie generálnych stavov. Bola to veľká udalosť, nezišli sa totiž už 175 rokov, takže jeho krok vzbudil všeobecné nadšenie. „Nech v tomto zhromaždení panuje šťastná zhoda a nech sa táto doba stane pamätnou pre blaho a prospech kráľovstva,“ vyhlásil kráľ 5. mája 1789 na úvod zasadnutia generálnych stavov.
To od prvej chvíle sprevádzali búrlivé diskusie, a práve tretí stav presadzoval, aby sa rokovalo aj o reformách v spoločnosti a vytvorení zákonodarného orgánu, ktorý vypracuje a prijme ústavu.