Národný park Muránska planina môže pre zlý manažment pri ťažbe dreva zaniknúť, varuje SaS

Národný park (NP) Muránska planina môže pre zlý manažment ťažby kalamitného lesného porastu zaniknúť. V rokoch 2025 až 2027 sa má v národnom parku na základe podpísaných rámcových zmlúv vyťažiť takmer až 300-tisíc kubických metrov (m3) drevnej hmoty postihnutej lykožrútom.

Uviedli to v piatok na brífingu opozičnej strany SaS poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Alojz Hlina a predseda strany Branislav Gröhling.

„Keď sa tým nebudeme zaoberať a keď manažment necháme taký, aký tam je, tak národný park Muránska planina nebude. A koniec- koncov oni ako keby to už asi aj predpokladali alebo tušili, lebo podpísali rámcové obchodné zmluvy na odber dreva v celkovom objeme na tento, budúci a ďalší rok, tzn. na tri roky, v objeme asi 300-tisíc kubíkov. To je strašné množstvo dreva z jedného národného parku," spresnil Hlina.

V NP Muránska planina sa podľa Hlinu vlani neriešila kalamita, namiesto toho sa ťaží drevo. Poslanec za tým vidí obchodné záujmy vedenia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR - ministra Tomáša Tarabu (nominant SNS) či štátnych tajomníkov envirorezortu Kuffovcov.

„Oni tú kalamitu tvoria. Pdpísali rámcové zmluvy na 300-tisíc m3, teda chrobák (lykožrút) leť a žer. V Bratislave nie je toľko komárov, keď sa vyleje Dunaj, ako je teraz lykožrútov na Muránskej planine. A oni nerobia nič, smejú sa nám,“ zdôraznil Hlina.

„V minulom roku v národnom parku Muránska planina vymenili troch či štyroch riaditeľov. Ľudia, ktorí tam chceli robiť, vedeli, že majú kalamitu. Pripravovali (verejné) súťaže, ktoré boli niekoľkokrát zastavené zo strany ministerstva. Súťaže boli zastavené, lebo sa predpokladalo, že ešte stále nie sú dobre dohodnuté. Minulý rok sa kalamita neriešila, ale už tam bola. Chrobáky (lykožrút) sa dvakrát vyrojili, ale nerobilo sa nič, lebo súťaž ešte nebola dobre prichystaná. Až keď to bolo dobre prichystané, tak sa vyhlásila súťaž,“ dodal Hlina.