Zväz pekárov a cukrárov navrhuje, aby sa zvýšenie výdavkov na obranu využilo aj na potravinovú bezpečnosť
Zvýšenie výdavkov na obranu, na ktorom sa dohodli štáty NATO, by mal štát využiť aj na podporu potravinárskych subjektov kritickej infraštruktúry a hospodárskej mobilizácie. Medzi ne patria aj pekárne, ktoré produkujú tú najdôležitejšiu potravinu chlieb a, samozrejme, mlyny. Uviedol to Milan Lapšanský, predseda Predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Štát by zároveň mal podľa zväzu začať intenzívne pracovať na pláne obrany potravinovej bezpečnosti a podpore domácej výroby strategických potravín.
„Slovensko podporuje potravinárstvo najmenej zo všetkých krajín strednej Európy. Zároveň pripravenosť nášho štátu v oblasti zásobovania strategickými potravinami nie je na úrovni vyspelých západných krajín. Ak sa štát rozhodol zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP, pričom 30 percent z tohto objemu má putovať na duálne využitie, je na mieste otvoriť diskusiu, aby časť týchto prostriedkov smerovala na obranu potravinovej bezpečnosti a podporu domácej výroby strategických potravín. Pandémia totiž ukázala, že v čase krízy sa Slovensko absolútne nemôže spoliehať na pomoc spojencov,“ povedal Lapšanský.
Viaceré krajiny pritom podľa neho aktívne pracujú na zabezpečení domácich zdrojov potravín. Napríklad Fínsko sa vo svojom krízovom pláne zameriava na to, aby najmenej 80 percent kritických druhov potravín bolo produkovaných priamo vo Fínsku, čím zvyšuje svoju potravinovú sebestačnosť a odolnosť voči výpadkom medzinárodného obchodu. Jednou zo strategických oblastí fínskej Národnej agentúry pre zabezpečenie núdzových zásob (NESA) na roky 2024 - 2027 je práve zabezpečenie potravín a vody.
Upozornil, že Nemecko ako silná a veľká ekonomika pristupuje k potravinárskemu sektoru odlišne. Vláda sa zameriava na dostatočnú diverzifikáciu dodávok, monitorovanie rizík a podporu odolnosti v potravinárskom sektore. Vláda podporuje rozvoj potravinárskeho sektora a udržiavanie jeho odolnosti napríklad cez štátne dotácie, podporu digitalizácie, inovácie a legislatívne opatrenia v oblasti kritickej infraštruktúry. Podniky kritickej infraštruktúry vrátane potravinárstva môžu čerpať štátne záruky na úvery, získať dotácie na výskum a vývoj, digitalizáciu výroby a automatizáciu, majú nižšie daňové zaťaženie, ale aj podporu a poradenstvo v oblasti exportu.
„Slovensko je v potravinách čoraz závislejšie od dovozu. Príkladom je aj chlieb, ktorý je strategickou a základnou potravinou. Zahraničné obchodné reťazce neustále zvyšujú jeho dovoz zo západnej Európy, pritom by sme ho vedeli vyrobiť našimi domácimi kapacitami. Ak štát tento trend ponechá nepovšimnutý, môže dôjsť k postupnému zatváraniu domácej výroby, čo je doslova cesta do pekla. Vyzývame preto vládu, aby sa začala plánom domácej obrany potravinovej bezpečnosti aktívne zaoberať. Aj v kontexte navýšenia výdavkov na obranu,“ dodal Lapšanský.
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má viac ako 520 členov od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu zamestnávajú viac ako 12 200 pracovníkov.