Je čas zamyslieť sa, či má OBSE ešte zmysel, tvrdí Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že nastal čas zamyslieť sa nad tým, či má existencia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ešte zmysel. Informuje o tom agentúra TASS.

„OBSE je plná problémov. Pod ich ťarchou bola vytlačená na okraj medzinárodných procesov. Na viedenskej platforme už nie je priestor pre spoluprácu ani bezpečnosť. Tvorcovia Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe si takto budúcnosť celoeurópskeho procesu nepredstavovali,“ uviedol minister vo svojom článku zverejnenom v denníku Rossijskaja gazeta.

„Nastal čas zamyslieť sa, či má ďalšia existencia tejto organizácie vôbec zmysel,“ konštatoval Lavrov.

Lavrov tvrdí, že myšlienky zvrchovanej rovnosti národov a vzájomne rešpektujúceho dialógu, ktoré podľa neho OBSE už nepresadzuje, sa nachádzajú na multilaterálnych platformách spolupráce, ako sú Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO) a ďalšie regionálne asociácie v Eurázii.

Podľa Lavrova v spomínaných organizáciách nie je miesto na „presadzovanie jednej skupiny štátov na úkor ostatných, prevláda prístup účastníkov k rovnocennej spolupráci a hľadaniu skutočného konsenzu“.

Rusko podľa šéfa diplomacie považuje za strategický smer vytvorenie flexibilnej a udržateľnej architektúry rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti a spolupráce v Eurázii, ktorá bude schopná čeliť súčasným výzvam. Lavrov tvrdí, že OBSE nedokázala zabezpečiť nedeliteľnosť bezpečnosti.

Ruský minister uviedol, že OBSE má šancu napraviť situáciu, ak sa prispôsobí novým geopolitickým podmienkam. „OBSE nemá budúcnosť, ak krajiny NATO a EÚ nakoniec zlomia pravidlo konsenzu a budú naďalej využívať viedenskú platformu ako svoj vlastný majetok na rozsiahlu propagačnú kampaň na démonizáciu Ruska a ďalších ‘neposlušných‘ a na obranu svojich chránencov v Kyjeve,“ uzavrel Lavrov.

OBSE, ktorá má 57 členov vrátane Ukrajiny a Ruska, je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prakticky ochromená v dôsledku práva veta, ktorým disponuje Moskva.

Organizácia vznikla v roku 1975 na vrchole studenej vojny, jej úlohou bolo posilňovať vzťahy medzi západným a východným blokom. V súčasnosti funguje viac-menej ako orgán koordinujúci svojich členov v záležitostiach ľudských práv či kontrole zbrojenia. Zároveň posiela svojich pozorovateľov do konfliktných oblastí či na monitoring priebehu volieb po celom svete.