Hamas stelesňuje ohavnú krutosť. Macron aj Merz tvrdo odsúdili nové zábery izraelských rukojemníkov
Francúzsky prezident Emmanuel Macron aj nemecký kancelár Friedrich Merz dnes tvrdo odsúdili novo zverejnené zábery izraelských rukojemníkov držaných v Pásme Gazy teroristickým hnutím Hamas a spriaznenými organizáciami. Informuje o tom agentúra AFP.
Macron na X vo francúzštine, angličtine a hebrejčine napísal, že Hamas stelesňuje ohavnú krutosť a bezhraničnú neľudskosť. "Neznesiteľné zábery izraelských rukojemníkov držaných v Gaze nám túto hrôzu znovu pripomínajú," poznamenal.
Okamžité prepustenie rukojemníkov je pre Francúzsko podľa prezidenta absolútnou prioritou a cieľom, o ktorého dosiahnutie sa "neúnavne" usiluje, rovnako ako o obnovenie prímeria a rozšírenie dodávok humanitárnej pomoci do Gazy. Za jedinú cestu do budúcnosti po ukončení konfliktu potom považuje dvojštátne riešenie, teda vznik samostatnej Palestíny, ktorá uzná štát Izrael a v ktorej vláde nebude hrať Hamas žiadnu úlohu.
Podobne sa vyjadril nemecký kancelár Merz v rozhovore s denníkom Bild, ktorému povedal, že zábery rukojemníkov, z ktorých je zdesený, ukazujú, že "Hamas už nesmie hrať žiadnu úlohu v budúcnosti Gazy". Zároveň Merz vyjadril presvedčenie, že Izrael bude pokračovať v dodávkach humanitárnej pomoci do Gazy a nereagovať na cynizmus Hamasu, ktorý podľa neho rukojemníkov mučí.
Ako pripomína AFP, palestínske skupiny od štvrtka zverejnili trojicu videí s dvoma izraelskými rukojemníkmi v zúboženom stave, čo v Izraeli znovu rozpútalo debatu o nutnosti čo najskôr dosiahnuť dohodu o prímerí a ich prepustenie.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli. Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach. Teraz je v pásme okolo 50 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Od začiatku vojny bolo v Pásme Gazy zabitých najmenej 60 332 Palestínčanov, drvivá väčšina z miestnych viac ako dvoch miliónov obyvateľov musela opustiť svoje domovy a prežíva v extrémne ťažkých podmienkach.
