Lídri Arménska a Azerbajdžanu podpíšu v Bielom dome rámcovú zmluvu, dohodnú sa na koridore

Americký prezident Donald Trump v piatok v Bielom dome prijme lídrov Arménska a Azerbajdžanu Nikolu Pašinjana a Ilhama Alijeva. Očakáva sa, že stretnutie vyvrcholí podpisom rámcovej dohody, ktorá by mala viesť k mierovej zmluve medzi týmito dvoma znepriatelenými juhokaukazskými štátmi.

Súčasťou dohody bude aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradným právom na rozvoj koridoru budú disponovať Spojené štáty.

V piatok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa.

Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane.

O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.

Pašinjan a Alijev na stretnutí podľa zdrojov Reuters podpíšu rámcovú dohodu, ktorej cieľom bude dosiahnuť „konkrétnu cestu k mieru“ a vyriešiť dlhodobo pretrvávajúci problém tranzitu medzi Azerbajdžanom a Nachičevanom.

Azerbajdžan od víťazstva v druhej vojne o Náhorný Karabach od Arménska požaduje zriadenie transportného koridoru cez juhoarménsku provinciu Sjunik, ktorý by prepojil jeho exklávu Nachičevan, hraničiacu s kľúčovým spojencom Baku Tureckom, so zvyškom krajiny. Azerbajdžanská vláda presadzuje, aby bol koridor vyňatý z arménskej jurisdikcie.

Reuters píše, že v rámcovej dohode Arménsko súhlasilo s odovzdaním exkluzívnych osobitných práv na rozvoj koridoru Spojeným štátom, a to na dlhšie obdobie. Koridor bude niesť názov „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ a bude prevádzkovaný v súlade s arménskymi zákonmi. Spojené štáty pozemky prenajmú konzorciu, ktoré bude trasu spravovať.

„Komerčnými prostriedkami región odblokujeme a predídeme budúcim sporom,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ.

Krajiny sa tiež dohodnú na oficiálnom rozpustení Minskej skupiny v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá od roku 1992 sprostredkovala mierové riešenie konfliktu. Skupina, ktorej predsedali Spojené štáty, Francúzsko a Rusko, je už niekoľko rokov prakticky nefunkčná.