Trump by mohol v Rusku spustiť finančnú krízu, ak by chcel, hovoria experti
Americký prezident Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin ukončili v piatok (15. 8.) svoje stretnutie na Aljaške bez dohody o prímerí. Napriek Trumpovej hrozbe, že Moskva bude čeliť „veľmi vážnym následkom“, ak samit neprinesie dohodu, nakoniec povedal, že s uvalením nových sankcií počká.
Prísnejší zásah USA proti tankerom prepravujúcim ruskú ropu by pritom podľa expertov ochromil Putinovu vojnovú mašinériu. Informuje o tom portál Yahoo.
Tieňová flotila
USA majú obrovský vplyv na ruskú ekonomiku a jej schopnosť pokračovať vo vojne proti Ukrajine, ale prezident Trump ustúpil od predchádzajúcich varovaní, že nedostatok pokroku v otázke prímeria povedie k tvrdým sankciám pre Moskvu.
V sobotu (16. 8.) Trump zmenil svoj postoj, a to smerom k dosiahnutiu komplexnejšej mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, čo odráža Putinov postoj.
Trump údajne podporil aj Putinov návrh, aby sa Ukrajina vzdala časti územia výmenou za sľub Ruska, že už nezaútočí.
To je veľký posun od Trumpovej rétoriky pred stretnutím na Aljaške. Na otázku, prečo táto zmena, Trump povedal, že s akýmikoľvek novými sankciami počká, a naznačil, že hrozba zostáva na stole, kým prebiehajú diplomatické aktivity.
Americký prezident predtým varoval, že ruský ropný sektor by mohol čeliť sekundárnym sankciám. Ropa a plyn generujú väčšinu príjmov Kremľa a USA by mohli túto kritickú zraniteľnosť využiť.
Veľká rana pre ruskú vojnovú mašinériu
Najmä odrezanie „tieňovej flotily“ tankerov, ktoré dodávajú ruskú ropu, by podľa Robina Brooksa z Brookingského inštitútu a bývalého hlavného ekonóma Inštitútu medzinárodných financií poslalo vojnovú ekonomiku do „hlbokej finančnej krízy“.
Po tom, čo predchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena v januári, tesne pred Trumpovým návratom do Bieleho domu, uvalila sankcie na takmer 200 lodí, ich aktivita skolabovala, poznamenal Brooks.
Ďalších 359 lodí sankcionovala Európska únia alebo Spojené kráľovstvo, ale USA zatiaľ nie.
„Sankcionovanie týchto lodí by bolo pre ruskú vojnovú mašinériu veľkou ranou,“ napísal Brooks. „Nepochybne by došlo k prudkému poklesu ceny ropy Ural, čo by znížilo tok tvrdej meny do ruského štátu a rubeľ by sa s najväčšou pravdepodobnosťou výrazne oslabil.“
Viacerí analytici označili stretnutie na Aljaške za úspech Putina, pretože sa mu podarilo vyhnúť sa vážnym následkom zo strany Trumpa a zároveň si kúpiť čas pre svoju armádu, aby dosiahla ďalšie zisky na bojisku na Ukrajine.
Príjmy Ruska z ropy a plynu v júli klesli o 27 percent oproti minulému roku a Rusku dochádzajú finančné zdroje, keďže výdavky súvisiace s vojnou prehlbujú jeho rozpočtový deficit.
Národný fond bohatstva, kľúčový zdroj rezerv, sa zmenšil zo 135 miliárd USD (115,50 miliardy eur) v januári 2022 na iba 35 miliárd USD v máji tohto roku a očakáva sa, že sa vyčerpá koncom tohto roka.
„Ruská ekonomika sa rýchlo blíži k fiškálnej kríze, ktorá zaťaží jej vojnové úsilie,“ napísal minulý týždeň v komentári pre Project Syndicate ekonóm a expert na Rusko Anders Oslund. „Hoci to nemusí stačiť na to, aby to Putina prinútilo hľadať mier, naznačuje to, že sa okolo neho sťahuje slučka.“