OSN v meste Gaza po prvýkrát vyhlásila hladomor. Izrael to popiera a hovorí o masívnom prísune potravín
Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti podporovaná Organizáciou Spojených národov v piatok oficiálne vyhlásila stav hladomoru v meste Gaza.
Pri prvom oficiálnom hladomore v regióne Blízkeho východu podľa expertov IPC čelí približne 500-tisíc ľudí „katastrofálnemu“ hladu. Správa pochádza z agentúr Reuters, AFP, DPA a AP, televízie BBC a denníka The Guardian.
Obmedzené dodávky potravín
IPC uvádza, že na základe „dôveryhodných dôkazov“ od 15. augusta ohrozuje hladomor 514-tisíc ľudí – takmer štvrtinu palestínskej populácie v Gaze – a do konca septembra môže ich počet vzrásť až na 641-tisíc. Centrum humanitárnej katastrofy v meste Gaza sa navyše do konca budúceho mesiaca môže rozšíriť aj do miest Dajr al-Baláh a Chán Júnis.
Rozhodnutie IPC prišlo po mesiacoch varovaní humanitárnych organizácií, ktoré tvrdili, že obmedzenia dodávok potravín a inej humanitárnej pomoci do Gazy Izraelom a nekončiaca vojenská ofenzíva spôsobujú vysokú mieru hladovania medzi palestínskymi civilistami.
Šéf Úradu OSN pre humanitárne záležitosti Tom Fletcher vyhlásil, že hladomoru sa dalo jednoducho zabrániť, keďže potraviny boli na hraniciach Pásma Gazy, ale nemohli sa dostať dnu „pre systematické bránenie zo strany Izraela“.
Izrael to odmieta
Izraelské ministerstvo zahraničných vecí vzápätí krok IPC odmietlo a uviedlo, že „v Gaze nie je žiaden hladomor“ a že správa je založená na „lžiach (militantnej skupiny) Hamas prepraných prostredníctvom záujmových organizácií“.
Ministerstvo zahraničia uviedlo, ž v posledných týždňoch pásmo "zaplavil" masívny prísun základných potravín.
Hladomor je formálne vyhlásený pri splnení troch kritérií – najmenej 20 percent domácností čelí extrémnemu nedostatku potravín, najmenej 30 percent detí trpí akútnou podvýživou a najmenej dvaja dospelí alebo štyri deti na 10-tisíc obyvateľov umierajú každý deň v dôsledku hladu alebo na kombináciu podvýživy a chorôb.
Palestínska enkláva je zničená takmer dvojročnou izraelskou vojenskou ofenzívou, ktorá si podľa miestnych zdravotníckych úradov vyžiadala vyše 61-tisíc obetí. Úrady nerozlišujú medzi civilistami a militantmi, pripomína Reuters.
Izrael tvrdí, že jeho ofenzíva je sebaobranou po tom, čo hnutie Hamas a ďalšie militantné skupiny v októbri 2023 prekročili hranice, zabili 1200 ľudí a približne 250 ďalších uniesli.