EÚ sa zhodla na potrebe bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, rokovala aj o rozšírení vojenskej misie
Ministri obrany Európskej únie sa zhodli, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu musia byť dôveryhodné a odolné, uviedla dnes po skončení neformálneho rokovania šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Väčšina tiež podporila možné rozšírenie vojenskej misie EÚ na Ukrajinu v prípade uzavretia prímeria.
Česko na stretnutí podľa ministerky obrany Jany Černochovej prezentovalo úspechy českej muničnej iniciatívy na podporu Kyjeva. Okrem ruskej agresie debatovali ministri aj o obrannej pripravenosti Európskej únie.
V prvom bode rokovaní o vojenskej podpore Ukrajiny sa k únijným ministrom prostredníctvom videokonferencie pripojil ich ukrajinský náprotivok Denys Šmyhal.
"Vítam, že existuje široká podpora pre rozšírenie mandátu vojenskej misie EÚ, aby po uzatvorení prímeria poskytovala výcvik a poradenstvo na území Ukrajiny," uviedla Kallasová po rokovaní. Na Ukrajinu by sa však vojenská misia mohla rozšíriť len s jednomyseľným súhlasom všetkých 27 členských štátov EÚ, informovala agentúra Reuters.
Kallasová tiež oznámila, že členské štáty sa zhodli na dôležitosti bezpečnostných záruk, čo ocenila aj Černochová. Podľa nej sa o otázke bezpečnosti Ukrajiny rokuje najmä v takzvanej koalícii ochotných združujúcich štáty aktívne podporujúce Ukrajincov.
"Je potrebné mať na pamäti, že Putinovi nemožno dôverovať," uviedla česká ministerka a doplnila, že do mierových rokovaní musí byť popri USA schopná prehovárať tiež Európa. Ostatné členské štáty informovali o úspechoch českej muničnej iniciatívy, prostredníctvom ktorej má do konca tohto roka Ukrajina dostať až 1,8 milióna kusov veľkorážnej munície.
Ministri rokovali aj o obranyschopnosti EÚ a o jej vojenských misiách a operáciách v zahraničí. Podľa Černochovej hovorili aj o viacročnom finančnom rámci EÚ po roku 2028, ktorý zohľadňuje nové priority únie vrátane obrany.
"Videli sme včera (vo štvrtok) ďalší veľký útok na Kyjev, ktorý zasiahol aj misiu EÚ. Tieto útoky ukazujú, že Putin sa len vysmieva akémukoľvek mierovému úsiliu," povedala novinárom pred začiatkom rokovania šéfka európskej diplomacie Kallasová.
Štvrtkový raketový a dronový útok na ukrajinské hlavné mesto si podľa dnešného vyjadrenia miestnych úradov vyžiadal 23 obetí.
V súvislosti so zvýšením tlaku na Rusko hovorila Kallasová o práci na ďalšom, v poradí už devätnástom balíku sankcií proti Moskve. Ten by EÚ mohla predstaviť v najbližších dňoch. Nové sankcie by sa mohli opäť týkať energetickej oblasti, ale aj finančných služieb, poznamenala šéfka diplomatickej služby EÚ.
Podľa litovskej ministerky obrany Dovilé Šakalienéovej je nádej na mierové rokovania s Moskvou prinajmenšom naivná. "Putin si len lacno kupuje čas na zabitie ďalších ľudí a predstiera určitú ochotu, že by možno zastavil svoje vražedné kroky," uviedla pred rokovaním Šakalienéová. "Litovská pozícia je jasná, Putinovi nemožno veriť," dodala.
Najlepšími bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu sú podľa nej silná ukrajinská armáda a tlak na Rusko. "Najúčinnejším spôsobom, ako zastaviť tok peňazí prúdiacich do ruskej vojny na Ukrajine, je zavedenie sekundárnych sankcií proti Rusku," dodala Šakalienéová. Ide o zavedenie sankcií voči tretím krajinám, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať existujúce obmedzenia.
"Najlepšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu bude členstvo krajiny v NATO, pretože to ale bude nejaký čas trvať, musíme teraz nájsť iné riešenia," povedal novinárom pred začiatkom rokovania v Kodani estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Estónsko je podľa neho po uzatvorení prímeria pripravené vyslať svojich vojakov do prípadnej mierovej jednotky, ktorá by mala na dodržiavanie mieru dohliadať.