Vládnuca strana PAS obhájila v Moldavsku väčšinu. Proruská opozícia chystá protesty
V nedeľňajších parlamentných voľbách v Moldavsku zvíťazila vládnuca Strana akcie a solidarity (PAS), ktorá si zrejme udrží väčšinu v parlamente. Informovali o tom stanica BBC a agentúra DPA.
Po sčítaní vyše 99 percent hlasov mala PAS 49,91 percenta, na druhom mieste bol opozičný Vlastenecký volebný blok (BEP) so ziskom 24,33 percenta, vyplýva z údajov volebnej komisie. Podľa BBC a tlačovej agentúry Moldpres si vládnuca strana zabezpečila 54 kresiel v 101-člennom parlamente.
PAS, ktorú založila prezidentka Maia Sanduová, je pri moci od roku 2021. Prieskumy naznačovali, že príde o parlamentnú väčšinu, keďže opozičné strany sa zameriavali na voličov znepokojených vysokými životnými nákladmi, rastúcou chudobou a stagnujúcou ekonomikou.
Opozícia vyzvala na demonštráciu
Líder BEP Igor Dodon ešte pred začiatkom zverejňovania sčítania hlasov v televízii večer vyhlásil, že vyhrala jeho koalícia, a vyzval PAS, aby odovzdala moc. Vyzval zároveň stúpencov všetkých opozičných strán, aby sa v pondelok na poludnie zišli pred parlamentom a "bránili" svoje hlasy.
Hlasovanie, ktoré bolo vnímané ako voľba medzi integráciou krajiny do Európskej únie a návratom do sféry vplyvu Moskvy, sa zúčastnilo približne 52 percent voličov.
Moldavsko s 2,4 milióna obyvateľov je kandidátom na členstvo v EÚ od roku 2022. Prozápadná prezidentka Maia Sanduová s väčšinou proeurópskych síl chce pokračovať v reformách nevyhnutných pre vstup do EÚ.
Do parlamentu by sa tiež mali dostať proruské sily z bloku Alternatíva (8,04 percenta) a strany podnikateľa Renáta Usatiiho (6,25 percenta). Prekvapivo päťpercentnú hranicu prekonala aj strana PPDA, kedysi založená za účelom zjednotenia s Rumunskom (5,66 percenta).
Zásahy z Moskvy
Moldavské úrady podľa prezidentky Sanduovej očakávajú v najbližších dňoch pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov, najmä v hlavnom meste Kišiňove. Vyzvala ľudí, aby zostali pokojní napriek všetkým provokáciám.
Súčasná prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje zo zasahovania do vnútorných záležitostí, z dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zasahovania do volieb. Moskva tieto obvinenia odmieta.
Na napätie obklopujúce voľby poukázali vyhrážky bombami vo volebných miestnostiach v Taliansku, Rumunsku, Španielsku a USA, informovala BBC.
Podobné hrozby hlásili v samotnom Moldavsku a troch ľudí zadržali pre podozrenie z prípravy nepokojov deň po voľbách. Predseda Sanduovej strany Igor Grosu obvinil z nedeľňajších incidentov skupiny podporované Moskvou a vyzval na "trpezlivosť a pokoj", aby mohlo hlasovanie pokračovať.
Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky.
Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.