Takmer polovica konsolidačných opatrení má negatívny dopad na ekonomiku, upozorňuje rozpočtová rada
Doteraz prijaté konsolidačné balíčky súčasnej vlády sú približne z polovice (49 percent) tvorené opatreniami s negatívnejším vplyvom na ekonomiku. Menej škodlivé opatrenia tvorili 51 percent z celkového objemu, vyčíslila v stredu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Táto nepriaznivá skladba je dôsledkom predovšetkým prvej konsolidácie pre rok 2024, ktorá bola podľa aktuálnych prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dominantne tvorená zvyšovaním priamych daní a odvodov, až 56 percent z celkového dopadu. Patria sem napríklad navýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľa alebo zavedenie zvýšeného bankového odvodu,“ priblížila rada.
V nasledujúcich konsolidačných balíčkoch už podľa nej narástol podiel menej škodlivých opatrení, pre rok 2025 tvorili 58 %. Patria sem zmeny v dani z pridanej hodnoty, ako aj zmena formy vyplácania daňového bonusu a rodičovského dôchodku. Medzi dlhodobo škodlivejšie opatrenia, s podielom 42 percent, zaradila rozpočtová rada zavedenie dane z finančných transakcií a vyššiu sadzbu dane z príjmu pre najziskovejšie firmy.
„Aktuálne prijatý konsolidačný balík pre rok 2026 je približne z polovice postavený na opatreniach s viac škodlivým dopadom na ekonomiku (51 percent), kam patrí navýšenie zdravotných odvodov zamestnanca alebo vyššie sociálne odvody pre SZČO, ako aj úspora na investíciách štátu. V rámci menej škodlivých opatrení boli prijaté napríklad úsporné opatrenia v bežných výdavkoch štátneho rozpočtu a zmeny v sadzbách DPH,“ zhodnotila fiškálna rada.
Poukázala na to, že znižovanie deficitu rozpočtu vo väčšom rozsahu má nevyhnutne negatívny vplyv aj na rast ekonomiky. Opatrenia sa však dajú podľa skúseností rozdeliť na tie, pri ktorých je možné očakávať zásadnejší dlhodobý negatívny vplyv na rast ekonomiky a na opatrenia s menej škodlivým a krátkodobejším vplyvom.
Negatívne dôsledky na ekonomiku sú podľa rozpočtovej radyočakávané najmä pri opatreniach, ktoré znižujú jej konkurencieschopnosť, teda zvyšujú zaťaženie práce, alebo znižujú verejné aj firemné investície. „Zhoršenie motivácie pracovať, podnikať či investovať sa potom premieta do nižšieho dlhodobého rastu. Najškodlivejšie sú teda dane a odvody, ktoré zaťažujú aktivitu,“ vysvetlila rada.
Naopak, medzi opatrenia s menej škodlivým vplyvom na ekonomiku zaradila tie, ktoré nezdaňujú priamo aktivitu, ale skôr spotrebu, majetok, prípadne negatívne externality. Ekonomicky priaznivo pôsobí aj umožnenie aktivity cez znižovanie počtu dní pracovného pokoja. „Na strane výdavkových opatrení ekonomiku menej zasahujú úspory na prevádzke štátu alebo na sociálnych či dotačných politikách, pokiaľ je zachovaná primeraná adresnosť,“ doplnila rozpočtová rada.