Európska agentúra Scope znížila rating USA na AA- z AA
Európska ratingová agentúra Scope v piatok zhoršila hodnotenie úverovej dôveryhodnosti Spojených štátov o jeden stupeň. Ako dôvod uviedla trvalé zhoršovanie verejných financií a oslabovanie štandardov správy vecí verejných, informuje DPA a Reuters.
Scope znížila rating Spojených štátov ako emitenta dlhodobých záväzkov a ratingy prioritných nezabezpečených dlhopisov USA v domácej aj cudzej mene na AA- z AA. A aj keď výhľad ratingov revidovala z negatívneho na stabilný, jej hodnotenie administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa bolo výrazne kritické.
Ako jednu z hlavných dôvodov zhoršenia ratingu agentúra uviedla „oslabenie štandardov správy vecí verejných, predovšetkým eróziu dobre zavedených kontrolných mechanizmov, čo znižuje predvídateľnosť a stabilitu politiky USA“. Táto nepredvídateľnosť, ktorá sa podľa Scope prejavila aj v rokovaniach s dôležitými obchodnými partnermi USA v oblasti colnej politiky, zvyšuje riziká ohrozujúce výkon každodennej politiky.
Scope znepokojuje predovšetkým „narastajúca konsolidácia moci v rámci výkonnej moci“, ktorú by mal v skutočnosti obmedzovať Kongres a nezávislé súdy. „Administratíva viackrát porušila súdne príkazy, spochybnila súdnu autoritu, obišla dohľad Kongresu a marginalizovala nezávislé agentúry, čím oslabila inštitúcie, ktoré majú určovať limity výkonnej moci.“
Negatívnym príkladom sú podľa agentúry mnohé prezidentské dekréty, ktorými Trump presadzuje svoju politiku, čím oslabuje Kongres. „Dlhodobá politická polarizácia“ a „čoraz menej efektívny Kongres“ sú faktory, ktoré sú jasne viditeľné aj počas aktuálneho obmedzenia činnosti federálnych úradov.
Tento takzvaný shutdown je už teraz druhý najdlhší v histórii USA. Táto politická polarizácia podľa Scope sťažuje kompromisy a naliehavo potrebné reformy vo viacerých oblastiach, ako je daňový, zdravotný a dôchodkový systém. Agentúra tiež poukázala na pretrvávajúce vysoké federálne deficity a narastajúce náklady na obsluhu dlhu. To sú podľa nej kľúčové faktory ovplyvňujúce zvyšovanie pomeru verejného dlhu k HDP, ktorý by podľa jej odhadov mohol do roku 2030 dosiahnuť 140 percent HDP.