Medzinárodné sily by mohli byť v Pásme Gazy nasadené už od januára. Indonézia chce nasadiť 20-tisíc vojakov
Medzinárodné sily by mohli byť v Pásme Gazy nasadené už od januára budúceho roka, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických činiteľov. Pripomenula, že v Pásme Gazy majú podľa mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa začať so súhlasom OSN pôsobiť Medzinárodné stabilizačné sily. Ako bude odzbrojené teroristické hnutie Hamas však zatiaľ zostáva nejasné.
ISF s Hamasom podľa zdrojov Reuters bojovať nebudú. Viaceré krajiny o členstvo v ISF vyjadrili záujem a teraz podľa amerických činiteľov pracujú na zložení síl, ich ubytovaní, výcviku a tiež pravidlách, ktoré sa na ne budú v Pásme Gazy vzťahovať.
Regionálne veliteľstvo americkej armády CENTCOM v utorok 16. decembra usporiada s partnerskými štátmi, ktoré sa plánujú zapojiť do ISF, konferenciu v katarskom Dauhe. Svojich zástupcov na konferenciu plánuje vyslať viac ako 25 krajín. Indonézia uviedla, že je pripravená nasadiť až 20-tisíc vojakov, ktorí by v Pásme Gazy plnili úlohy súvisiace so zdravotníctvom a stavebnými prácami.
Nasadenie ISF v Pásme Gazy je kľúčovou súčasťou Spojenými štátmi sprostredkovaného mierového plánu, na základe ktorého začalo po dva roky trvajúcej vojny v Pásme Gazy 10. októbra platiť prímerie medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas. Prvá fáza prímeria zahŕňala oslobodenie izraelských rukojemníkov výmenou za Palestínčanov zadržiavaných v Izraeli.
"V zákulisí teraz pokračuje rozsiahle a tiché plánovanie druhej fázy mierovej dohody," povedala vo štvrtok novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. "Chceme zabezpečiť trvalý a dlhodobý mier," dodala.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď ozbrojenci Hamasu a jeho spojencov pri útoku na juhu Izraela pozabíjali na 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 uniesli.
Izrael vzápätí začal rozsiahlu vojenskú operáciu, pri ktorej jeho armáda podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze ovládanom Hamásom zabila vyše 70-tisíc Palestínčanov. Údaje nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, ale podľa zahraničných mimovládnych organizácií vyše 80 percent obetí boli civilisti.