Spisovateľ mučený peklom spomienok. Primovi Levimu sa v pamäti neustále vynárali osvienčimské tváre

Z vlastnej vôle sa stal chemikom, no kvôli prežitému koncentračnému táboru sa napokon preslávil ako spisovateľ. Písal, aby pochopil, a aby sa vyslobodil z pekla na Zemi. Žiaľ, podarilo sa mu to len čiastočne.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že ak si prečítame knihu od súčasného židovského autora, pozrieme stand-up židovského komika alebo vypočujeme pieseň od židovského autora, zapájame sa do boja proti antisemitizmu? 

Títo ľudia podľa konečného riešenia už dávno nemali existovať a nič vytvoriť. Z ich predkov sa snažili spraviť bezmennú, dehumanizovanú masu, ktorá jednoducho zmizne. Lenže mnohí dokázali nadľudsky vzdorovať. Siahli na úplné dno svojich možností, aby prežili a varovali svet pred samotným človekom. 

To je aj životopisný príbeh Prima Leviho.

Narodil sa 31. júla 1919 v Turíne na ulici kráľa Umberta. Jeho rodina patrila k liberálnym Židom. Otec Cesare pracoval pre firmu Ganz sídliacu v Maďarsku, a preto býval často mimo domu. 

Mama Esterina bola vzdelanou ženou a starala sa o rodinu. Rada čítala a hrala na klavíri. Obaja rodičia prenášali lásku ku kultúre aj na svoje deti.