Irán je pripravený na rokovania s USA. V prípade útoku bude však reagovať ako nikdy predtým, hrozí
Irán je pripravený so Spojenými štátmi rokovať, ale pokiaľ bude nútený, bude sa brániť a reagovať ako nikdy predtým. Na sociálnej sieti X to v stredu napísala iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN), píše agentúra Reuters.
„Keď sa USA naposledy zaplietli do vojen v Afganistane a Iraku, premrhali viac ako sedem biliónov dolárov a prišli o viac ako 7000 amerických životov. Irán je pripravený na dialóg založený na vzájomnom rešpekte a záujmoch - ale ak bude nútený, bude sa brániť a bude reagovať ako nikdy predtým,“ napísala iránska misia na X s odkazom na príspevok amerického prezidenta Donalda Trumpa na sociálnej sieti Truth Social.
V ňom americký prezident opätovne pohrozil Iránu vojenským útokom, ak nezačne so Spojenými štátmi rokovať o svojom jadrovom programe. „K Iránu smeruje obrovská armáda. Pohybuje sa rýchlo, s veľkou silou, nadšením a odhodlaním,“ napísal Trump.
Šéf Bieleho domu v príspevku pripomenul, že po jeho poslednom varovaní Iránu nasledoval vojenský úder. Odkazoval tým na bombardovanie trojice iránskych jadrových zariadení, ktorým sa USA v júni minulého roka jednorazovo zapojili do 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom. Deklarovaným cieľom tohto zásahu bolo zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň, Irán však takúto ambíciu opakovane popiera.
„Čas sa kráti, je to naozaj veľmi dôležité! Ako som už raz povedal Iránu, dohodnite sa! Neurobili to a došlo k ‘Operácii Polnočné kladivo‘, rozsiahlemu zničeniu Iránu. Ďalší útok bude oveľa horší! Nedopustite, aby sa to opakovalo,“ uviedol Trump.
Iránski predstavitelia by si podľa Trumpa mali urýchlene sadnúť za rokovací stôl s cieľom dosiahnuť „spravodlivú a vyváženú dohodu - bez jadrových zbraní -, ktorá bude výhodná pre všetky strany“.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí niekoľko hodín predtým vyhlásil, že Irán nebude so Spojenými štátmi rokovať, pokiaľ sa mu vyhrážajú. Trump v posledných týždňoch nevylúčil vojenskú intervenciu v Iráne v reakcii na krvavé potlačenie protivládnych protestov, zároveň ale tvrdil, že Teherán vyjadril záujem o diplomatické riešenie napätia. Washington však na Blízky východ v posledných dňoch presunul údernú skupinu plavidiel na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln pre prípad, že by sa Trump napokon rozhodol proti Iránu zakročiť.
Republikánsky prezident od nástupu do funkcie vlani v januári obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami uzavretej v roku 2015. Podľa nej sa zmiernili sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA postupne prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom programe. Rokovania o možnej novej dohode narušila krátka vojna medzi Izraelom a Iránom.