EÚ je v prípade Iránu mimo hry. K slovu sa môže dostať neskôr, vojna raz skončí, vraví publicista Hrabko
Európska únia je v téme konfliktu v Iráne aktuálne politicky mimo hry, k slovu sa môže dostať až po skončení vojenských operácií a aj to len v prípade, že sa jej podarí dostať k rokovaciemu stolu. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová bezprostredne po vypuknutí vojenskej konfrontácie označila vývoj na Blízkom východe za nebezpečný, odsúdila iránsky režim za podporu militantných skupín a realizáciu jadrového a raketového programu. Zároveň podčiarkla význam ochrany civilného obyvateľstva a dodržiavania medzinárodného práva.
Podľa Hrabka sa od predstaviteľky EÚ reakcia očakávala, politicky však veľký význam nemá. „Koho v tomto konflikte zaujíma Európska únia? Nikoho,“ reagoval Hrabko. „Vo vojne pravda umiera ako prvá. Môžeme si o tom myslieť, čo chceme, ale dôležitý je postoj amerického prezidenta a izraelského premiéra,“ dodal.
Jedna vec je podľa Hrabka priebeh vojenskej konfrontácie, na ktorý má EÚ minimálny vplyv, a druhá to, ako sa bude región vyvíjať po jej skončení. Už dnes by sa podľa neho EÚ mala snažiť zapojiť sa do rokovaní. „Vojna sa raz skončí. A nejde o to ani, ako sa skončí, ani kedy sa skončí, ale ide o to, z môjho pohľadu, čo bude po nej a čo môže byť po nej. A tam už Európska únia môže mať slovo, ak sa o to slovo bude hlásiť, samozrejme,“ konštatoval Hrabko.
Šance EÚ zapojiť sa do povojnového vývoja na Blízkom východe by podľa neho zvýšilo, ak by dokázala zaujať jednotný postoj. „To znamená, aby sa členské štáty rozhodli a dohodli na tom, že ak Európska únia má hrať nejakú úlohu v celej tejto nešťastnej záležitosti, tak jej hlas musí byť jednotný,“ konštatoval Hrabko.
Za pozitívne označil rozhodnutie slovenskej vlády zapojiť sa do evakuácie slovenských občanov z ohrozených oblastí. Požiadavku KDH, aby Slovensko zvolalo Bezpečnostnú radu SR, označil Hrabko za zbytočnú, táto kompetencia podľa neho patrí výlučne premiérovi. Parketou KDH je podľa neho parlament, ktorý je ako zákonodarný zbor nadriadený vláde, aj jej predsedovi. „KDH môže iniciovať zvolanie výboru, môže iniciovať zvolanie schôdze, môže hocičo na tej parlamentnej schôdzi, kde má KDH svojich poslancov. Tam je priestor,“ uzavrel Hrabko.