USA presviedčajú Sýriu, aby vstúpila do Libanonu a odzbrojila Hizballáh
Spojené štáty sa snažia presvedčiť sýrsku vládu, aby poslala svojich vojakov na východ Libanonu a pomohla libanonskej vláde s odzbrojením militantného hnutia Hizballáh.
Damask sa však zdráha pustiť do takejto operácie, aby sa Sýria nezaplietla do vojny na Blízkom východe a nevyostrilo sa náboženské napätie v krajine. V stredu o tom napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na viaceré zdroje.
Libanonská vláda sa usiluje o odzbrojenie Hizballáhu, aby presadila štátny monopol na vlastníctvo zbraní a aby jedinými ozbrojenými skupinami v krajine boli štátne bezpečnostné zložky.
Jej postup je opatrný, keďže Hizballáh stále disponuje značnou vojenskou silou a udržiava si značnú podporu medzi šiitskymi Libanoncami. Sýrsky prezident Ahmad Šara verejne vyhlásil, že postup vlády v Bejrúte podporuje.
Washington svoj návrh Sýrii na intervenciu proti Hizballáhu predostrel ešte minulý rok. Americkí predstavitelia ho opäť oživili po začiatku vojny Spojených štátov a Izraela proti Iránu. Všetkých desať oslovených zdrojov vrátane predstaviteľov Sýrie a západných štátov uviedlo, že vláda v Damasku cezhraničnú operáciu zvažuje, ale naďalej váha.
Sýrsku sunnitskú vládu tvorí mnoho bývalých džihádistov. Nikto z nich nemá priateľské vzťahy so šiitskym Hizballáhom ani vládou v Teheráne, ktorá toto libanonské hnutie vyzbrojila a financovala. Irán aj Hizballáh aktívne vojensky pomáhali dlhoročnému sýrskemu diktátorovi Bašárovi Asadovi, ktorého v decembri 2024 zvrhli predstavitelia súčasnej vlády. Napriek tomuto nepriateľstvu sýrska vláda pristupuje opatrne k americkému návrhu na intervenciu v Libanone.
Damask sa podľa zdrojov obáva odvetných raketových útokov z Iránu aj šírenia nepokojov medzi sýrskymi šiitmi. Po minuloročných vlnách násilia medzi náboženskými menšinami by to mohlo ohroziť snahu vlády o stabilizáciu Sýrie.
Pre novú vojnu medzi Hizablláhom a Izraelom, ktorá vypukla začiatkom marca, Damask posilnil svoje raketové jednotky na libanonskej hranici. Podľa vlády ide iba o defenzívne opatrenie. V telefonáte s libanonským prezidentom Džúzifom Awnom prezident Sýrie deklaroval, že rešpektuje územnú celistvosť Libanonu a odmietol cezhraničnú inváziu.
Prípadná vojenská operácia by nebola prvou sýrskou intervenciou v Libanone. Bývalý sýrsky režim pod vedením Asadovcov bol dlhodobo kľúčovým aktérom libanonskej politiky.
V roku 1976 Sýria vstúpila do Libanonu pod zámienkou „obnovy poriadku“ a ochrany palestínskych a niektorých libanonských politických skupín. Sýrska armáda potom okupovala rozsiahle územie Libanonu až do roku 2005 a opustila ho po masívnych protestoch po vražde bývalého premiéra Rafíka Harírího.