Prírodné vedy sa dajú naučiť, moji žiaci zostávajú radi v škole, hovorí ocenená učiteľka (rozhovor)
Niektorí žiaci utekajú zo školy hneď po poslednom zvonení. S vami dobrovoľne zostávajú študenti do šiestej večer, až vás z budovy vyprevádza školník. Čím to je?
Vediem chemický krúžok, no vždy to je o študentoch. Musí sa nájsť skupina, ktorá sa nadchne. Mne stačí na začiatku roka vypísať, že vediem chemický krúžok, a čakám, kto sa prihlási. Robievam aj osobné konzultácie v rámci prípravy na vysokú školu a vediem prácu v laboratóriu. Na hodinách nie je čas úplne na všetko. Keď im chcete pri menšom počte hodín odovzdať všetky vedomosti, nie je na to taký priestor. V úvode školského roka poviem, že ak si chcú žiaci rozšíriť svoje schopnosti, môžu sa prihlásiť do krúžku. Tam získavajú praktické zručnosti. Keď pôjdu na vysokú školu, bude vidieť, že už niečo robili. Vždy si vytypujem študentov na chemickú olympiádu. Najprv nechcú, boja sa toho a treba ich trochu zlomiť. Tí šikovní to neskôr ocenia.
V popoludňajších hodinách vediete krúžok chémie v laboratóriu. Robíte s nimi reálne pokusy a cvičenia?
Áno. Keď poviem napríklad Erlenmeyerova banka (pozn. red. – druh chemického varného skla používaného v laboratóriách), musia vedieť, čo to je. Nadobúdajú aj teoretické vedomosti. Keď robíme laboratórne cvičenia, kde je potrebné niečo spočítať, znova sa rozširuje ich obzor, aj keď nemajú taký vzťah k príkladom. Tak pochopia, že to k tomu patrí.
Zostáva vám 85% na dočítanie.