Rada Európy varuje pred ohrozením bezpečnosti novinárov a slobody médií. Útokov a vyhrážok je čoraz viac
Bezpečnosť novinárov a sloboda médií je podľa Rady Európy a jej partnerských organizácií ohrozená. "Rok 2022 definovala vojna, v častiach Európy to však bola aj vojna proti novinách," stojí v úvode dnes publikovanej výročnej správy. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bolo podľa RE pri práci zabitých 13 novinárov a mediálnych pracovníkov, z toho 12 práve na Ukrajine, a ďalších 21 zranených.
Výskumníci sa okrem vojny sústredili napríklad aj na sledovanie a perzekúciu novinárov a spôsobmi, akými štáty prácu médií obmedzujú legislatívne.
"V posledných rokoch sme boli svedkami znepokojivého nárastu útokov a vyhrážok voči novinárom. Mnohí novinári preukázali odvahu a iní za právo informovať zaplatili životom. Mnohé z týchto útokov zostávajú nepotrestané. Vyzývam členské štáty, aby tento problém brali vážne a plne rešpektovali a chránili práva novinárov, zabezpečili ich bezpečnosť, chránili ich zdroje a predišli cenzúre aj iným formám zasahovania do práce médií," uviedla generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová.
Rusko bolo niekoľko týždňov po začatí invázie z Rady Európy vylúčené. Analýza napriek tomu venuje priestor útlaku slobodných médií v Rusku, ktorého symbolickým vyvrcholením bolo odobratie licencie opozičnému denníku Novaja gazeta, ktoré minulý mesiac v Moskve potvrdil odvolací súd. V Bielorusku, ktorému výskumníci venovali celú kapitolu, zaznamenala Bieloruská asociácia novinárov vlani 32 prípadov zatknutia novinárov a 55 prípadov policajných prehliadok buď ich domovov, alebo redakcií.
Útoky na novinárov a ich zastrašovanie sa však vlani podľa správy nediali len v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Trinástym zabitým novinárom v roku 2022 bol Güngör Arslan v Turecku, majiteľ a šéfredaktor denníka Ses Kocaeli, ktorý bol zastrelený pred budovou redakcie svojich novín. Celkovo výskumníci za uplynulý rok dokumentujú 74 prípadov napadnutia novinárov na verejných miestach, čo je menej ako v roku 2021, zrejme kvôli utíchajúcej pandémii covidu-19, počas ktorej ľudia protestovali proti vládnym opatreniam.
Správa spomína aj Českú republiku, konkrétne snahy českej vlády zapojiť Senát do výberu radných Českej televízie a Českého rozhlasu a sprísniť pravidlá, za ktorých môžu organizácie nominovať kandidátov do rád, "s cieľom chrániť rady pred rizikom ďalšej politizácie". V tej istej kapitole správa poukazuje aj na to, že niektoré európske štáty znížili koncesionárske poplatky, čo bráni verejnoprávnym médiám plne vykonávať verejnú službu.
Analytici hneď úvodom formulujú odporúčania pre členské štáty Rady Európy, Radu samotnú aj inštitúcie Európskej únie. Jednotlivým krajinám odporúčajú, aby lepšie reagovali na vyhrážky fyzickým ublížením adresované novinárom alebo prijali opatrenia proti "výhražným žalobám". "Zneužívanie právnych krokov na zastrašovanie a umlčanie novinárov a médií - popoťahovanie po súdoch a plytvanie ich časom a peniazmi - je obľúbeným nástrojom niektorých politikov, podnikateľov a ďalších vplyvných osobností," uvádza správa.