Konsolidácii verejných financií sa nevyhneme
Uprostred marca som opäť zastupoval ministerstvo financií na pravidelnom rokovaní rady ministrov hospodárstva a financií (tzv. EcoFin) členských štátov Európskej únie v Bruseli.
Predmetom rokovania bolo to, ako sa EÚ a jej členovia pozerajú na hospodárenie verejných financií v tomto a v budúcom roku. Revíziou sa plán obnovy rozšíri o kapitolu REPowerEU, zameranú na podporu opatrení znižujúcich závislosť od fosílnych palív dovážaných z Ruska, no zároveň aj prispievajúcich k plneniu Zelenej dohody. Dôležitou súčasťou rokovaní bola, samozrejme, aj diskusia o pomoci Ukrajine.
Jedným z kľúčových bodov dôležitých pre budúcnosť Únie a doslova aj našich detí – teda dedičov nielen našich aktív, ale aj dlhov – boli ďalšie rokovania o reforme rozpočtového riadenia, z ktorých by som chcel zdôrazniť dve oblasti.
Za veľmi dôležitú považujem výzvu Európskej komisie, aby členské štáty ustúpili od neudržateľne štedrých a celoplošných kompenzácií zvýšených cien energií a namiesto toho sa sústredili viac na politiky selektívnych opatrení cielených na podporu najzraniteľnejších domácností a firiem, teda tých, ktoré sú na pomoc od štátu naozaj odkázané.
Sústrediť sa na cielenú pomoc najslabším je dôležité z dvoch dôvodov. V prvom rade, pokračovanie príliš štedrej plošnej pomoci vo všetkých členských krajinách pôsobí ako olej do ohňa zrýchlenej inflácie. Ide o fiškálne transfery, ktoré sa prelievajú do plošného posilnenia domáceho dopytu a ten pôsobí ako ťahúň rýchlejšieho rastu spotrebiteľských cien. Druhým dôvodom je riziko neadekvátneho nárastu dlhov, ktoré najmä v opätovnom prostredí zvýšených turbulencií môžu vyústiť aj do neželaných scenárov podobných ako pred desaťročím počas dlhopisovej krízy.
Nemenej dôležitá bola pripomienka Komisie, že od budúceho roka sa končia takzvané rozpočtové prázdniny, keď sa neuplatňovali sankčné mechanizmy za nedodržiavanie limitov pre deficity. Od budúceho roka tak budú členské krajiny musieť znova predstaviť kredibilné plány pre zníženie deficitov verejných financií pod úroveň troch percent HDP, ako aj plány toho, ako dosiahnu v strednodobom horizonte štrukturálne vyrovnaný rozpočet.
Aj pre Slovensko to znamená, že budeme musieť predstaviť jasný, zrozumiteľný a kredibilný plán, ako ozdraviť verejné financie po troch rokoch viacerých kríz.