Dopyt po hypotékach klesá. Dvojciferný rast môže byť čoskoro minulosťou, predpokladá NBS
Produkcia nových úverov na bývanie sa v na prelome rokov citeľne spomalila. Už jesenné mesiace minulého roka priniesli isté oslabenie, ktoré nasledovalo po rýchlom raste v roku 2021 a výraznej vlne na jar 2022. V decembri a predovšetkým v januári sa ďalej výrazne znížila, konštatovala Národná banka Slovenska NBS v aktuálnom komentári.
Medziročný rast hypoték sa podľa nej v nasledujúcom období výrazne zmierni. "Medziročné tempo rastu hypoték sa v januári ešte stále nachádzalo na dvojcifernej úrovni 10,5 percenta (štvrté najrýchlejšie v EÚ). Je to však dôsledok silnej jarnej vlny, nie aktuálnej situácie na trhu," priblížila centrálna banka. Ak sa znížený záujem o hypotéky potvrdí aj v nasledujúcich mesiacoch, dvojciferný rast bude podľa nej už čoskoro minulosťou.
"Inými slovami, ak sa aktuálne trendy zachovajú, ku koncu roka 2023 môžeme očakávať tempo rastu pod štyri percentá," avizovala.
Sadzby stúpajú
Za spomalením na trhu úverov na bývanie je podľa NBS predovšetkým nižší záujem v dôsledku prudkého nárastu úrokových sadzieb, ako aj zmien vývoja cien bytov a súvisiacich očakávaní. Mediánová úroková sadzba na nové hypotéky vzrástla v priebehu minulého roka z jedného percenta na 3,8 percenta. Strmý rast úrokových sadzieb spôsobil aj značné zvýšenie splátok.
"Hypotéka poskytnutá na konci roka mala splátku takmer o polovicu vyššiu ako rovnaká hypotéka poskytnutá začiatkom roka. Na splátky tak museli dlžníci vynaložiť až o 8 percent viac zo svojich príjmov. Preplatenie hypotéky vzrástlo až 4,5-násobne," vyčíslila NBS. Tento vývoj tak mnohých odradil od záujmu o hypotéku. Menší vplyv mali podľa centrálnej banky existujúce obmedzenia zo strany bánk či limit na maximálny podiel splátok k príjmu (DSTI).
Pribrzdenie rastu hypoték je z pohľadu finančnej stability dobrou správou, zhodnotila NBS. Nasleduje totiž po období prudkého rastu, kedy sa riziká kumulovali zvýšeným tempom. Počas druhého polroka 2022 klesol podiel dlhu domácností na ich disponibilnom príjme, prvýkrát v histórii Slovenska, zároveň poklesla aj zadlženosť individuálnych domácností.
"Na druhej strane, novoposkytované úvery sú rizikovejšie. Stále väčší podiel nových hypoték má DSTI blízko regulatórneho limitu, prevažne v kombinácii s 30-ročnou splatnosťou, hoci rast tohto podielu sa v štvrtom štvrťroku čiastočne zmiernil," konštatovala NBS. Pri vysokej zaťaženosti splátkami sa pritom zvyšuje riziko ťažkostí so splácaním úveru.
Náročné splácanie
Riziko môže podľa centrálnej banky rásť aj pri úveroch poskytnutých v minulosti, keďže rast ostatných výdavkov dostal mnohé domácnosti do ťažšej finančnej situácie. Priemerná reálna mzda vlani klesla prvýkrát po 10 rokoch a najvýraznejšie minimálne od roku 1998.
"Podľa prieskumu medzi domácnosťami klesá podiel tých, ktoré sú schopné pokryť svoje výdavky existujúcimi príjmami. Tento pokles je prakticky rovnaký ako počas ekonomickej krízy v rokoch 2008 - 2010," upozornila NBS.
Splácanie môže byť náročnejšie aj v dôsledku zvýšenia splátok v čase refixácie úrokovej sadzby. Podľa centrálnej banky sa to týka najmä rokov 2024 a 2025, v každom z týchto rokov by sa mala refixovať úroková sadzba pri približne 20 percent úverov.
"Zatiaľ však nemožno hovoriť o bezprostredných problémoch so splácaním úverov. Naopak, podiel zlyhaných úverov, či už hypoték alebo spotrebiteľských úverov, zostáva na historickom minime," dodala NBS.