Posol mieru na Blízkom východe. Čo ak je lepšie, keď sa nestrieľa, hoci k tomu prispeje „zlá“ Čína?

Vlani v decembri sa čínsky prezident Si Ťin-pching stretol v Rijáde so saudskoarabským kráľom Salmánom. Už o štyri dni neskôr rokoval v Teheráne čínsky viceprezident Chu Čchun-chua s iránskym prezidentom Ebráhimom Raísím.

V západných médiách a analýzach zvučných euroatlantických think-tankov ešte kolovalo zaužívané klišé o saudsko-iránskej (a sunnitsko-šíitskej) nezmieriteľnosti, Peking už však v zákulisí zjavne pracoval na niečom úplne inom – na saudsko-iránskom zmierení a tým aj na posilnení svojej ekonomickej váhy na Blízkom východe.

Bez jediného strateného vojaka, bez prehliadania pokleskov svojich spojencov a pranierovania svojich rivalov, čo sa stalo už neoddeliteľnou súčasťou mnohých západných diplomacií.

Urovnanie saudsko-iránskych sporov bolo slávnostne oznámené v polovici marca v Pekingu. A okrem bilaterálneho rozmeru už sa zjavne začína prejavovať aj na regionálnej úrovni.

Napríklad v Je...