Krajiny na východe a juhu Európy získavajú na popularite ako cieľ investícií, zistili štúdie
Nízkonákladové ekonomiky vo východnej a južnej Európe nadobúdajú na obľúbenosti ako cieľ priamych zahraničných investícií. Firmy po celom svete modernizujú dodávateľské reťazce, aby boli odolnejšie a nákladovo efektívnejšie. Vyplýva to zo štúdie, ktorú dnes zverejnila poradenská spoločnosť EY. Česká republika medzi prvou desiatkou najobľúbenejších krajín pre zahraničné investičné projekty nie je. Zo susedov si vlani dobre viedlo Poľsko.
Úhrnom projekty PZI do Európy ako celku vlani stagnovali, záujem o ne totiž tlmila inflácia, rastúce náklady na energie a následky na vojnu na Ukrajine. Štúdia EY sa zakladá na monitorovaní projektov a ďalej na prieskume uskutočnenom na začiatku tohto roka. Zistila okrem iného, že počet projektov PZI sa v Portugalsku vlani zvýšil o 24 percent, v Taliansku o 17 percent, v Poľsku o 23 percent a v Rumunsku o 86 percent.
"Toto presmerovanie zo západných do južných a východných regiónov je minimálne čiastočne spôsobené reštrukturalizáciou globálnych dodávateľských reťazcov a tiež príklonom k nákladovo konkurencieschopným európskym lokalitám pre výrobu a pre administratívu," uviedla Julie Teiglandová, ktorá sa v EY zaoberá regiónom EMEIA, čo je Európa, Blízky východ, India a Afrika.
Celkovo počet projektov PZI začatých vlani v celej Európe predstavoval 5962, čo je o jedno percento viac ako v roku predchádzajúcom. Počet pracovných miest, ktoré tieto projekty vytvorili, ale o 16 percent klesol a predstavoval približne 344-tisíc.
Popri južnej a východnej Európe vyniká Írsko, a to vďaka nízkym daniam. Počet projektov PZI sa tam zvýšil o 21 percent. Napriek snahám o zavedenie celosvetovej minimálnej dane z príjmu právnických osôb sa Írsko stále považuje za krajinu naklonenú podnikaniu, poznamenala agentúra Reuters. Väčšinu priamych zahraničných investícií do Európy neprekvapujúco pritiahli tri najväčšie ekonomiky v Európe, teda Nemecko, Francúzsko a Británia.
V Británii počet začatých projektov klesol o šesť percent, a to pre obavy z obchodných problémov a nedostatku pracovných síl, čiastočne ale aj v dôsledku odchodu krajiny z Európskej únie. "Británia je najviac narušená," konštatovala Teiglandová. "Brexit má negatívne dopady," dodala.
Podniky sa snažia skrátiť svoje dodávateľské reťazce a zvýšiť ich odolnosť voči otrasom. Prieskum EY tiež ukázal, že úprava dodávateľských reťazcov sa ešte neskončila. Dvadsaťpäť percent z opýtaných spoločností uviedlo, že vytvárajú viac regionálnych dodávateľských modelov, 47 percent sa približuje zákazníkovi a 46 percent presúva aktivity späť na svoj domáci trh.
Firmy síce reagujú na výzvy na "zníženie rizika", ale nie je pravdepodobné, že by to viedlo k úplnému odchodu z Číny, upozornila Teiglandová. "Podniky nemôžu Čínu ignorovať. Môžu sa však uistiť, že nie všetko je riadené Čínou alebo cez ňu prebieha - a to tiež robia, "povedala.