Ovocie z Ďalekého východu: zlepšujú trávenie, imunitný systém, reguluje krvný tlak
Liči – proti kašľu aj hnačke
Turisti, ktorí mali možnosť navštíviť Čínu či Vietnam, určite neodolali ochutnať nám dlho neznáme exotické ovocie – čínsku slivku. Táto však s našou modrou slivkou nemá nič spoločné, je to skôr vzdialená „príbuzná“ javora či konského gaštana. Oficiálny názov – Litchi chinensis – zdôrazňuje práve čínsky pôvod, pretože toto ovocie sa v Číne pestuje už viac ako tritisíc rokov. Odtiaľ sa jeho pestovanie rozšírilo do južného Japonska a predovšetkým do Indie.
Môže sa aj mraziť, sušiť i zavárať
Konzumuje sa spravidla v surovom stave alebo sa pridáva do ovocných šalátov. Môže sa aj mraziť, sušiť i zavárať. Práve sušené liči bolo pre svoju podobu so sušenou slivkou nazvané čínska slivka. V starej čínskej medicíne sa plod liči používal na liečenie kašľa, žalúdočných vredov a nádorov, kôstky slúžili ako analgetikum. V Indii sa užíva čaj zo šupiek proti hnačkám a neurologickým bolestiam. V súčasnosti prebieha v USA výskum, na základe ktorého by sa výluh zo všetkých častí rastliny používal pri liečení niektorých druhov nádorov.
Rada pre labužníkov: liči sa môže dochutiť niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy, rumu alebo koňaku a konzumuje sa po schladení.
Mišpuľa – zmierňuje bolesti hlavy
Japonské mišpule (Eriobotrya japonica) sú stálozelené subtropické stromy príbuzné našim jabloniam, hlohu či jarabine. Ich pôvod je v strednej a vo východnej Číne. Ako pestované ovocné dreviny sa postupne dostali do Japonska a koncom prvého tisícročia nášho letopočtu aj do Stredozemia, kde sa pestujú dodnes. Veľké mišpuľové sady počas kvitnutia veľmi príjemne voňajú. Nachádzajú sa na Sicílii, Pyrenejskom polostrove, v južnom Francúzsku, nechýbajú ani v severnej Afrike, na Floride či v Kalifornii. Dnes sa v týchto oblastiach pestuje až do sto odrôd mišpúľ.
Nezabudnite ošúpať!
Chutné plody mišpule trochu pripomínajú aromatické a šťavnaté marhule. Šupka sa však zlupuje, pretože triesloviny v nej obsiahnuté by pokazili chuť ovocia.
Konzumácia plodov poskytuje organizmu provitamín A pre udržanie zdravej pokožky, slizníc a očí, znižuje krvný tlak, zmierňuje bolesti hlavy.
Plody sú tiež vhodné ako doplnok liečby pri Alzheimerovej chorobe a pre pacientov s chronickým únavovým syndrómom. Znižujú hladinu krvného cukru, čím pomáhajú predchádzať diabetu 2. typu. Z rastliny sa používajú aj listy vo forme čaju alebo tinktúry. Plody neznášajú dlhé skladovanie a prepravu, preto sa často upravujú na kompóty, šťavy a džúsy.
V oblastiach, kde sa pestujú, vyrábajú z nich aj alkoholický nápoj. V niektorých krajinách konzumujú aj semená podobne ako mandle, ktoré však obsahujú horký amygdalín a pri požití väčšieho množstva pôsobia toxicky.
Kaki – vhodné pri strese, únave a nervozite
Rozšírené styky s južnými krajinami k nám doniesli aj nové ovocie, ktoré svojím vzhľadom pripomína paradajky. Sú to plody, ktoré rastú na ovocných stromoch z čeľade ebenovitých rastlín z oblasti subtrópov s exotickým názvom ebenovník japonský (Diospyros kaki).
Ebenovník je opadavý strom pochádzajúci síce z Kórey, ale dlhé roky je pestovaný aj v Číne a Japonsku a dnes je rozšírený v subtropických oblastiach celého sveta. V niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu na pobreží Čierneho mora a pod Kaukazom je pomenovaný churma (churma-kaki), tiež persimon, starší názov pochádzajúci z čínštiny je shitse.
Dá sa spracovať aj na džem
Zrelá dužina je jemná, sladká, skoro ako prezreté marhule. Obsahuje až 20 % cukru a veľa vitamínu C, bohatý je aj na minerálne látky. Zlepšuje proces trávenia, imunitný systém, reguluje krvný tlak, pomáha pri strese, únave a nervozite. Konzumuje sa prevažne v surovom stave, ale dá sa spracovať aj na džem. Vo východnej Ázii plody sušia a lisujú podobne ako figy. Nezrelé obsahujú viac trieslovín, ktoré im dodávajú trpkú a zvieravú chuť, preto je potrebné nechať ich dozrieť pri izbovej teplote. Trpkej chuti sa zbavia aj po ľahkom namrznutí.
Hviezdičky kaki s čiapočkou
Plody kaki dobre umyjeme v teplej vode, zbavíme zostatku kvetov a osušíme. Potom ich rozrežeme štyrikrát na kríž, aby sa otvorili, ale spodok nedorežeme, aby držal pokope. Do ohňovzdornej misy uložíme kaki ako otvorené hviezdičky a pokvapkáme rumom. Potom ušľaháme pevný sneh z bielkov a cukru, navrstvíme ho do stredu hviezdičiek a necháme zapiecť v rúre 5 – 7 minút (opatrne, aby sneh veľmi nezhnedol). Povrch ozdobíme strúhanými orieškami alebo mandľami.
Subtropický ovocný šalát
Olúpané diely pomaranča, banánu, grapefruitu nakrájame na rovnaké kocky, do zmesi pridáme dužinu kaki, ak máme, tak aj mišpule (môžu byť odkvapkané z konzervy) a zalejeme sladkým sherry, prípadne mierne prisladíme a dochutíme citrónom. Šalát sa podáva chladený. Pre deti nahradíme alkohol zriedenou ovocnou šťavou, prípadne medovým sirupom.