Bratislava hľadá voľné miesta na byty. Kde vzniknú nové zóny? V hre sú miesta, ktoré dýchajú históriou
Kedysi elektráreň, teraz výkladná skriňa Pabla Picassa, Andyho Warhola či Salvatora Dalího.
Britské národné múzeum moderného umenia Tate Modern v Londýne láka návštevníkov už 22 rokov, keď sa vlani dokonca stalo štvrtou najnavštevovanejšou galériou na svete.
Budova na južnom brehu Temže bola pôvodne známa ako Bankside, keď slúžila ako zdroj energie pre okolitú oblasť. Po takmer 40 rokoch prevádzky ju však zavreli a zub času z nej pomaly spravil brownfield, až kým nenašla nové využitie.
V slovníku developerov síce pojem brownfield rezonuje často, no v súčasnosti u nás nie je presne zadefinovaný. Urbanistická štúdia, ktorú zostavil Metropolitný inštitút Bratislavy, za ním vidí prevažne opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne územie, na ktorom bolo ukončené predchádzajúce využitie. Takýmto spôsobom je však možné špecifikovať len plochy, ktoré majú viac než pol hektára a nachádzajú sa na nich stavby, ktoré neboli využívané minimálne dva roky.
Na území hlavného mesta takto nájdeme 113 brownfieldov, ktoré okupujú 580 hektárov. Je to približne 1,5 percenta celkovej rozlohy metropoly. „Ide o pomerne veľké číslo, pričom približne polovica z nich je vo vnútornom meste, kde dávajú obrovský potenciál na rozvoj Bratislavy ako kompaktného mesta,“ približuje urbanistka a špecialistka na tieto lokality Magda Ďurdíková zo spomínaného inštitútu.Podľa jej slov oproti roku 2019 rozloha zanedbaných miest klesla o 49 hektárov. V praxi to teda znamená, že niektoré areály začali byť využívané na viac ako 30 percent, čím stratili tento štatút.
Príkladov je teda hneď niekoľko. HN sa pozreli bližšie na tie, ktoré sa náchadzajú v slovenskej metropole a v najbližších rokoch si prejdú významnou premenou.
Palma
Zostáva vám 67% na dočítanie.