Cichanovská pre HN: Lukašenko chcel ísť do vojny, ale nemal šancu. Bieloruskí vojaci by sa radšej vzdali

Po tom, ako ste v auguste 2020 získali väčšinu hlasov v bieloruských prezidentských voľbách, ktoré však režim Alexandra Lukašenka zmanipuloval a váš triumf odmietol uznať, ste utiekli do litovského azylu. Ako dnes vyzerá každodenný život líderky bieloruskej opozície? Čo je hlavnou náplňou vašej práce v týchto turbulentných dňoch, keď je Minsk dôležitým spojencom Moskvy bojujúcej už vyše roka na Ukrajine?

I naďalej som nútená pracovať z exilu. Samozrejme, nie je to isté, ako keby som bola v Bielorusku. Na druhej strane, ak by som tam zostala, tak by som už dávno bola zatknutá a uväznená. Nemohla by som tým pádom robiť vôbec nič. Mojou úlohou je v prvom rade zostať v kontakte s ľuďmi žijúcimi priamo na mieste, v našej krajine. Pretože režim nás chce rozdeliť – tých, ktorí sú v Bielorusku, a nás, čo sme odtiaľ odišli. Aj z tohto dôvodu sa snažím udržať jednotu medzi jednotlivými štruktúrami bieloruských demokratických síl.

Aké výsledky zatiaľ táto práca priniesla?

Vytvorili sme novú politickú štruktúru, aby sme boli pripravení na prechodné obdobie, ktoré Bielorusko čaká. Úzko tiež spolupracujeme s našimi spojencami – na vládnej úrovni aj s rôznymi organizáciami. Naším cieľom je udržať bieloruskú agendu a hlas nášho národa na očiach svetovej verejnosti. Usilujeme sa ukázať našim partnerom, čo bieloruskí ľudia vlastne chcú a čo žiadajú. My Bielorusi sa teraz boríme s veľkým množstvom výziev. Sám dobre viete, že máme za mrežami veľa politických väzňov či predstaviteľov médií. Ďalší sú v exile – do zahraničia utiekli pred represáliami celkovo státisíce ľudí. My však musíme pracovať ďalej, nemáme na výber.

Hovoríte, že v Bielorusku stále žijú vaši spolupracovníci. Ste s nimi v neustálom kontakte a máte priamo od nich informácie o vývoji situácie vo vašej krajine?