Mladší dospelí s diabetes mellitus
Diabetes mellitus u mladších dospelých (21 – 30 rokov) charakterizuje dosiahnutie psychickej dospelosti a upevnenie postojov k povinnostiam a zodpovednosti. Je to však stále veľmi náročné obdobie nielen pre novodiagnostikovaných diabetikov, ale aj diabetikov, ktorí majú cukrovku od detstva.
Strach z ďalšieho každodenného života
Diagnostika diabetes v tomto veku je mladšími dospelými prijímaná ťažko, a tak nielen liečba s potrebou dodržiavania režimových opatrení, ale aj edukácia je hlavne v začiatkoch veľmi náročná. Problémy predstavuje hlavne konfrontácia s názormi na sociálnych sieťach a strach z ďalšieho každodenného života s nevyliečiteľnou chorobou.
V tomto vývojovom období sa diferencujú modely rolí na mužskú a ženskú, ktorá je spoločensky významne ovplyvnená. Ženy, hlavne s cukrovkou od detstva, sa postupne vyrovnávajú s dilemou medzi rolou matky a profesijnou kariérou, pretože rodičovská rola je sociálne vysoko cenená a mení sa v závislosti od veku detí. Vzhľadom na obdobie vrcholnej telesnej výkonnosti sa muži viac sústreďujú na pracovnú činnosť, ale ich sociálna pozícia nie je ešte ustálená.
Obdobie veľkých zmien
Diabetes v tomto vývojovom období prechádza významnými zmenami z dôvodu ukončenia štúdia na vysokej škole, nástupu do pracovnej činnosti, hľadania vhodného partnera, založenia rodiny, prípravy na tehotenstvo, tehotenstva, pôrodu a starostlivosti o rodinu alebo kariérny rast. Ide o veľké zmeny v živote diabetikov, ktoré významne ovplyvňujú nielen kompenzáciu diabetu, ale aj celkový zdravotný stav a výkonnosť.
Sociálny problém predstavuje nielen hľadanie vhodného partnera, ale aj vhodného zamestnania s možnosťou realizácie režimových opatrení. Je zarážajúce, že napriek osvete, ktorú realizujú nielen zdravotnícki pracovníci, ale aj diabetické organizácie, stále pretrváva v spoločnosti veľa mýtov o každodennom živote s diabetom, ktoré spôsobujú mnohé problémy a odmietania. Vzhľadom na to vznikajú intímne problémy nielen v partnerstve, manželstve a rodičovstve, ale aj v pracovnej činnosti z dôvodu možných akútnych komplikácií cukrovky v zmysle hypoglykémie, dodržiavania režimových opatrení a pravidelných kontrol v diabetologickej ambulancii a ďalších odborných ambulanciách, ako je kardiologická, nefrologická, neurologická, očná, ale aj endokrinologická, rehabilitačná a podľa potreby aj ďalšie.
Pretrváva diskriminácia
Napriek rozsiahlej osvete širokej verejnosti ešte stále totiž pretrváva priama aj nepriama diskriminácia tých, ktorí sú iní ako ostatní, a to aj v zmysle prítomnosti chronickej choroby. A pociťujú to, žiaľ, veľmi často práve diabetici. Najčastejšie ide o neprijatie do požadovanej pracovnej činnosti, prepustenie z dôvodu reorganizácie alebo zrušenia pracovného miesta, preradenie na iné pracovné činnosti takmer vždy s nižším platovým ohodnotením, neumožnenie kariérneho rastu alebo, naopak, bagatelizovanie zdravotného stavu a absolútna nepodpora v prípade potreby zo strany zamestnávateľa.
Nevhodná starostlivosť o seba
Mladší dospelí diabetici už plne zodpovedajú za cukrovku, ale dodržiavať všetky príkazy, zákazy, obmedzenia a nutnosti v spoločnosti, ktorá akceptuje len zdravých a výkonných ľudí, je veľmi náročné. Aj preto v tomto vývojovom období pretrváva nepravidelná konzumácia potravín, nepravidelné modely spánku spôsobené nástupom do pracovnej činnosti a snahou o presadenie sa.
Sprevádzané sú častým vynechaním jedla, nevhodným jedlom, neúmyselným zabúdaním na injekčnú aplikáciu inzulínu pred jedlom najčastejšie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti alebo aplikáciu vysokých dávok inzulínu z dôvodu nadmerného príjmu nevhodnej potravy a v nevhodnom čase. Veľkú pomoc predstavujú glukózové senzory, ktoré však u väčšiny dospelých diabetikov nie sú plne hradené zdravotnými poisťovňami počas celého roku, čo nielen zdravotný stav, ale aj sociálnu situáciu významne zhoršuje.
Dôležitá je edukácia
Veľký význam pri zabezpečovaní kvalitnejšieho života s diabetom u mladších dospelých zohráva správne nastavenie systému komunikácie v diabetologickej ambulancii, pravidelné absolvovanie edukácie a sociálneho poradenstva, keďže nielen diabetológia, ale aj zdravotný a hlavne sociálny stav diabetikov sa v tomto období významne mení. Veľké riziko práve aj tu predstavujú nesprávne informácie z internetu a zo sociálnych sietí.
Pokračovanie v absolvovaní rekondično-rehabilitačných edukačných pobytov s vhodnou edukáciou a rehabilitáciou organizované diabetickými organizáciami umožňujú mladším dospelým naučiť sa, ako žiť s diabetom aj v dospelosti. Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a sociálne služby tvoria v prípade potreby vhodnú sociálnu oporu mladších dospelých diabetikov.