Pohŕdame vami, upíri! Ruské bomby zničili katedrálu a v Odese rastie hnev
Tetjane Chlapovovej sa triasla ruka, keď na mobilný telefón nakrúcala v Odese trosky zničeného Chrámu Premenenia Pána. Preklínala pritom Rusko, svoju rodnú krajinu. Za týždeň Rusko vyslalo na Odeskú oblasť desiatky rakiet a dronov.
Žiadna pritom nezasiahla tak hlboko ako tá, ktorá zničila katedrálu, ktorá je kľúčovou pamiatkou v romantickej, preslávenej minulosti mesta a je v centre jeho hlbokých koreňov v ukrajinskej i ruskej kultúre, píše agentúra AP.
VIDEO: Ruský raketový útok poškodil historickú katedrálu v Odese:
Prežila peklo a prišla do Odesy
„Som utečenka z Charkova. Prežila som to peklo a prišla do slnečnej Odesy - perly, srdca našej Ukrajiny," povedala Chlapovová, ktorá v krajine žije štyridsať zo svojich päťdesiatich rokov. Na krku má stále jazvu po črepinách z tretieho dňa vojny, kedy bol zasiahnutý jej byt. Štvrtý deň utiekla do Odesy. Teraz sa narýchlo vracia do svojho bytu v Charkove, aby si vzala zimné oblečenie a prečkala vojnu v Írsku. „Pretože tu nie sme chránení ani sekundu, v žiadnom meste," povedala.
„Kedykoľvek môžete byť zasiahnutí a celé telo bude roztrhané. Keď skončí vojna - a ja verím, že Ukrajina túto špinu, týchto upírov, porazí - vrátim sa domov," vyhlásila.
Od chvíle, keď Ukrajina v roku 1991 získala nezávislosť na Moskve, sa Odesa vzhľadom na svoju dlhú, konfliktnú históriu a pohľad na život, ktorý siahal ďaleko za jej hranice, vnímala inak ako ostatné veľké mestá v krajine. Minulosť Odesy je spätá s niektorými z najuctievanejších ruských osobností, vrátane Kataríny Veľkej, spisovateľa Leva Tolstého a básničkárky Anny Achmatovovej. Jej obyvatelia hovoria prevažne po rusky. A - prinajmenšom do doby, než Kremeľ v roku 2014 nezákonne anektoval neďaleký polostrov Krym - boli jej pláže obľúbené u ruských turistov.
V prvých týždňoch vojny sa mestom šírili fámy zasiate kremeľskou propagandou: Moskva nikdy nezasiahne historické centrum, starosta naložil loď ružami, aby privítal ruských vojakov, mlčiaca väčšina obyvateľov čaká na ruské "oslobodenie". Nebola to pravda. "Dodnes, pokiaľ čítate a sledujete ruské kanály, sú všetci úplne presvedčení, že tu na nich čakáme," povedala Hanna Šelestová, politická a bezpečnostná výskumníčka, ktorá vyrástla v Odese.
„Nezlomíte nás, len nás viac nahneváte"
Rusko opakovane v zime zasahovalo odeskú infraštruktúru. Na rozdiel od jej prístavov, ktoré boli kľúčové pre čiernomorskú obilnú iniciatívu, ktorá umožňovala bezpečný vývoz poľnohospodárskych produktov z oboch krajín. Keď Moskva v polovici júla od dohody odstúpila, bola sila v oblasti plná. Rakety a drony udreli ďalší deň, na mušku si vzali sklady, dopravnú infraštruktúru a náhodné budovy. Ukrajinská protivzdušná obrana väčšinu útokov odvrátila, ale každý deň niekoľko striel preletelo.
Minulý týždeň útoky prvýkrát od začiatku vojny zasiahli historické centrum Odesy.
Starosta Odesy Hennadij Truchanov sa po nedeľnom útoku na katedrálu vyjadril jednoznačne v rozzúrenom video odkaze adresovanému Rusom, na ktorom záchranári opatrne vynášajú z trosiek poškodenú ikonu. "Keby ste len vedeli, ako veľmi vás Odesa nenávidí. Nielen nenávidí. Pohŕda vami. Bojujete proti malým deťom, pravoslávnej cirkvi. Vaše rakety padajú aj na cintoríny. Asi nás Odesany sotva poznáte. Nezlomíte nás, len nás viac nahneváte."
Ďalšia strela narazila do Domu vedcov, sídla, ktoré kedysi patrilo rodine Tolstých a bolo premenené na inštitúciu združujúcu vedcov a bádateľov. Tretia strela zasiahla administratívne a bytové budovy. Ciele sa nachádzali vo vzdialenosti do 200 metrov od prístavu. Šelestová sa domnieva, že katedrála bola zasiahnutá náhodou, ale to je uprostred skazy len malá útecha.
„Odesa nikdy nebude súčasťou Ruska"
Od roku 1794, kedy Katarína Veľká premenila Odesu na medzinárodný námorný prístav, tvorí základ identity mesta mora, kozmopolitnej tolerancie a vrodený zmysel pre humor. Mesto malo jednu z najväčších koncentrácií Židov v Európe, ktorí pred sériou pogromov tvorili asi štvrtinu obyvateľstva, a početné komunity gréckych a talianskych námorníkov, ktorých potomkovia tu žijú dodnes.
Pre Irynu Hrecovú, ktorej rodina žije v meste najmenej tri generácie, týždeň útokov týmito základmi otriasol. "Každé ráno chodím k moru, aby som videla východ slnka. Ale dnes som nemala silu k nemu ísť, pretože sme celú noc nespali. Nespali sme celý týždeň," povedala Hrecová, ktorá sa rozhodla namiesto toho navštíviť v nedeľu bombardované miesta.
Začala pri katedrále, centre života v Odese. Pôvodná stavba bola zničená za vlády Josifa Stalina v roku 1936 v rámci jeho ťaženia proti náboženstvu. Keď Ukrajina získala nezávislosť, obyvatelia vytvorili fond, aby ju uviedli do pôvodného stavu. V roku 2010 novú budovu vysvätil patriarcha Kirill, vodca ruskej pravoslávnej cirkvi. Ten Kirill, ktorého cirkev sa spojila s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ktorý opakovane ospravedlňuje vojnu proti Ukrajine.
Horká púť Hrecovej nesúvisela ani tak s náboženstvom ako skôr s trúchlením. Rovnakú cestu v nedeľu podniklo mnoho ďalších ľudí. Niektorí sa zúčastnili bohoslužby pred poškodenou katedrálou, ešte viac ich prišlo odpratávať trosky. "Toto je moje mesto, je súčasťou mňa, je to moje srdce," povedala Hrecová, načo ju premohla zloba a náhle prešla na ukrajinčinu: „Odesa nikdy nebude súčasťou Ruska."