Putin podpísal zákon zvyšujúci hornú vekovú hranicu pre službu v armáde, záložníkov bude viac
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý zvyšuje hornú vekovú hranicu pre povinnú ročnú službu v ruskej armáde z doterajších 27 na 30 rokov. Oznámili to ruské médiá s odvolaním sa na Kremľ. Zákon začne platiť od nového roka.
Spodná veková hranica naďalej zostáva na 18 rokoch, hoci minister obrany Sergej Šojgu v decembri navrhoval jej zvýšenie na 21 rokov. Tento krok tiež poslanci schválili v prvom čítaní, ale vdruhom čítaní to odmietli.
Zákon prešiel hladko
Dvaja senátori proti zmene pôvodne protestovali, ale zákon hladko prešiel hornou komorou parlamentu, ako avizovala jej predsedníčka Valentina Matvijenková. Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2024, napísala ruská redakcia BBC.
Zákon podľa agentúry AFP umožní zvýšiť počet potenciálnych záložníkov ozbrojených síl po tom, ako Moskva vlani v septembri povolala do armády na 300-tisíc rezervistov, aby nahradili straty spôsobené vo vojne proti Ukrajine. Tá pokračuje už osemnásty mesiac. Zákon tiež zakazuje brankárom opustiť Rusko po tom, ako im vojenská správa pošle povolávací rozkaz.
Zákonodarcovia podľa denníka Kommersant tiež prijali sériu ďalších právnych noriem sprísňujúcich postih za vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu či mobilizáciu.
Povolávanie do armády
Kremeľ už mesiace ubezpečuje, že žiadnu druhú vlnu mobilizácie nechystá. Avšak anexa štyroch ukrajinských oblastí, ktorú svet neuznáva, teraz zvyšuje obavy, že by bolo možné legálne poslať do boja na tomto území aj povolancov, upozornila predtým agentúra Reuters.
Zmeniť vekové hranice pre povolávanie do armády navrhol minister obrany Šojgu vlani v decembri na porade špičiek ministerstva s účasťou prezidenta Putina. Na rovnakom rokovaní minister navrhol zvýšiť počet príslušníkov ozbrojených síl o takmer tretinu na 1,5 milióna, vrátane 700-tisíc profesionálnych vojakov.
Vojenská služba je v Rusku povinná a trvá jeden rok, ale už dlho je citlivou záležitosťou. Mnohí Rusi radšej odchádzajú do zahraničia, aby sa vyhli prevzatiu povolávacích rozkazov, vydávaných dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Obavy vzrástli najmä po tom, ako boli viacerí branci poslaní bojovať do vojny proti Ukrajine, hoci úrady na čele s Putinom ubezpečovali, že na bojisko povolancov neposielajú, a tiež po nečakanej mobilizácii 300-tisíc mužov vyhlásenej Putinom vlani v septembri na doplnenie strát ruských síl.
Chaos pri mobilizácii vyvolal v krajine inak vzácnu verejnú kritiku. Státisíce Rusov radšej utiekli do cudziny v obave z poslania do vojny, ktorú Putin rozpútal svojím rozkazom z vlaňajšieho februára ku vpádu vojsk do susednej krajiny.