India chce pristáť pri póle Mesiaca. Sledujte to naživo
Lety do vesmíru a dobývanie iných telies sú dláždené mnohými neúspechmi. Je možno až prekvapivé, ako sme pred pol storočím mohli sledovať pristávanie sond aj ľudí na povrchu Mesiaca a teraz sa ukazuje, že pristátie na našej prirodzenej obežnici nie je také jednoduché.
Medzi svetovú elitu, ktorá dokáže bezpečne dostať svoje zariadenie na povrch Mesiaca, sa chce v stredu zaradiť India. Pristávací modul Vikrám sondy Čandrájan-3 (Mesačná loď 3) by mal dosadnúť na mesačný povrch o 14:34 SELČ. Môžete to sledovať v priamom prenose na tomto videu:
Minúty hrôzy
Zatiaľ sa to podarilo iba Rusku (respektíve Sovietskemu zväzu), Spojeným štátom a Číne. Celý proces pristátia môže trvať približne 30 minút. Všetko bude závisieť od stavu systémov a podmienok pristátia. „Musíme sa rozhodnúť, či pristaneme na prvom viditeľnom mieste, alebo zvolíme iné bezpečnejšie miesto na základe rozpoznaného rizika,“ povedal riaditeľ Indickej vesmírnej agentúry ISRO Sreedhara Somanath.
Automatizovaná pristávacia sekvencia by pritom mala začať o 14:14 SELČ. Počas pristátia Vikrám z výšky 25 km riadene zostúpi do výšky 150 metrov a pritom spomalí zo zhruba 6 000 km/h takmer na nulu. Potom jeho kamery skontrolujú, či sa nenachádza v oblasti s nejakými priehlbinami alebo v kopcovitej oblasti.
Tieto necelé dve desiatky minút pred pristátím sú označované ako minúty hrôzy, pretože sú najkritickejšie a mali by prakticky prebiehať bez zásahu riadiaceho centra.
Server Hindustan Times popisuje, čo sa počas nich odohrá. Po vyššie zmienenej brzdnej fáze bude nasledovať fáza udržiavania polohy. „Vo výške asi 7,43 kilometra nad povrchom Mesiaca sa pristávací modul nakloní z vodorovnej do zvislej polohy, pričom prejde vzdialenosť 3,48 kilometra,“ popisuje web.
Ďalšia fáza bude trvať približne 175 sekúnd, počas ktorých pristávací modul prejde asi 28,52 kilometra vo vodorovnej polohe k miestu pristátia a zároveň zníži výšku asi o 1 kilometer. Nakoniec Vikrám pristane.
Pre Indiu malo byť stredajšie pristátie vyvrcholením plánov na dobytie Mesiaca, kam v roku 2008 vyslala družicu Čandrájan-1, ktorá okolo neho krúžila a ktorá bola o rok neskôr vyhlásená za stratenú.
Súčasťou prvej generácie Čandrájanu bola aj dopadová sonda, ktorá sa podľa plánu nárazom o mesačný povrch zničila. Sonda Čandrájan-2 vyslaná v roku 2019 okolo Mesiaca obieha dodnes, pristátie jej modulu pri južnom póle sa však nepodarilo.
Problematické pristátie
Len tento rok sa pristátie nepodarilo už dvom strojom. V apríli to bola japonská sonda s malým robotom a vozítkom zo Spojených arabských emirátov a na konci minulého týždňa to bola kvôli zlému motorickému manévru zničená ruská sonda Luna-25, ktorej štart sa pripravoval mnoho rokov.
Ako už bolo spomenuté, aj India už zažila neúspešný pokus o mäkké pristátie na Mesiaci. Na začiatku septembra 2019 sa na južnom póle Mesiaca nepodarilo pristáť predchodcovia súčasného pristávacieho modulu sondy. V rovnaký rok prebehol aj neúspešný pokus Izraela, ktorého sonda Berešit (Beresheet) pristátie na Mesiaci tiež nezvládla.
Indovia si však vzali poučenie a starostlivo študovali dáta z havárie. Následne vykonali rad simulácií, aby odstránili prípadné vady pri Čandrájane-3. Celá sonda váži 3,9 tony a stála 6,1 miliardy rupií.
Sondu Čandrájan-3 vyniesla raketa LVM3 z indického kozmodrómu 14. júla. Sonda zhruba desať dní obiehala okolo Zeme, kým bola na začiatku augusta vyslaná smerom k obežnej dráhe okolo Mesiaca.
Odvtedy indickí experti znižovali jej rýchlosť, aby ju pripravili na pristátie modulu Vikrám. Medzitým stihla sonda urobiť niekoľko snímok mesačného povrchu.
Samotný pristávací modul Vikrám, pomenovaný po zakladateľovi agentúry, váži približne 1,5 tony a vo svojom vnútri nesie šesťkolesové robotické vozidlo s váhou 26 kilogramov zvané Pragján, čo v sanskrte znamená „múdrosť“.
Po pristátí by malo vyjsť z modulu a vydať sa na púť po skalách a kráteroch Mesiaca, aby zhromažďovalo dáta a fotografie a odosielalo ich na analýzu späť na Zem. Životnosť vozidla poháňaného solárnou energiou je plánovaná minimálne na jeden lunárny deň, čo je asi 14 pozemských dní.
Tmavé krátery v oblasti južného pólu by podľa vedcov mohli skrývať zmrznutú vodu, čo by podporilo plány na eventuálne budúce osídlenie prirodzenej obežnice Zeme.