Atentát na Lenina je opradený nejasnosťami, boľševici po ňom v krajine rozpútali peklo

Továrenskou halou Michelsonovho podniku sa rozlieha potlesk. Práve sa tu skončil jeden z mítingov, v rámci ktorých vodca ruských boľševikov Vladimir Iľjič Lenin navštevuje moskovské závody, aby robotníkom opísal aktuálnu politickú situáciu a ťažkosti, s ktorými nový režim zápasí. Krajina sa totiž od vlaňajšieho prevratu zmieta v chaose a čelí čoraz väčším problémom.

Aj dnes preto hovoril najmä o hrozbách, ktoré pre sovietsku vládu stále predstavujú prívrženci cárskeho režimu, buržoázia či československí legionári. „Víťazstvo, alebo smrť!“ končí bojovne svoj prejav.

Je piatkový večer 30. augusta 1918. Krátko po tom, ako dorečnil, sa na dvore závodu Lenin prediera davom a mieri k automobilu, ktorý ho má odviezť do Kremľa. V tej chvíli zaznejú tri výstrely.

„Zabili ho, zabili ho!“ ozýva sa krik a nastáva zmätok. Nad prvým mužom sovietskeho Ruska, ktorý práve klesol na zem, sa skláňa niekoľko ľudí, aby mu pomohli. Nakladajú ho do vozidla, a to vzápätí opúšťa areál.

„Volám sa Fanny Jefimovna Kaplanová. To ja som strieľala na Lenina. Urobila som to z presvedčenia a bolo to moje vlastné rozhodnutie. Lenina som sa rozhodla zabiť už dávno, lebo ho považujem za zradcu revolúcie a jeho ďalšie pôsobenie by podkopávalo vieru v socializmus,“ vyhlási ešte v ten istý večer pri prvom výsluchu do vyšetrovacieho protokolu mladá žena, ktorú zadržali niekoľko minút po streľbe neďaleko Michelsonovho závodu.

Na prvý pohľad sa zdá všetko jasné. Vyšetrovatelia majú v rukách páchateľku atentátu, ktorá sa k činu priznáva. Prípad tak môže byť uzavretý a oficiálne miesta to aj urobia. Čosi tu však predsa len nesedí.