Smrtka a hurikán Katrina. Prečo personifikujeme choroby či nebezpečenstvo?
Presná podoba Smrtky sa v jednotlivých krajinách líši. Je stará či mladá, žena alebo muž, odetá v bielej alebo čiernej, ale vo väčšine ľudových kultúr naprieč dejinami je smrť a choroba zobrazovaná v ľudskej podobe, píše server BBC.
Covid, počasie a technológie
V čase po osvietenstve by sme si mohli myslieť, že sme personifikáciu prírodných javov ponechali v minulosti. Napriek tomu stačí len letmý pohľad na to, ako sme sa vyjadrovali o covide-19, a zistíme, že opak je pravdou.
Niektorí komentátori o koronavíruse hovorili, ako keby mal vedomý zámer zničiť ľudstvo, a v novinových karikatúrach mal nohy, ruky a zlovestný úškrn. Vtedajší americký prezident Donald Trump o ňom hovoril ako o "drsnom a múdrom".
Podobne reagujeme na extrémne počasie. Hurikánom a búrkam dávame rovnaké mená ako našim deťom a hovoríme o nich, ako keby rovnako ako ľudia mohli cítiť zlobu alebo sa chceli pomstiť.
Rovnaký jav môžeme pozorovať aj v našich nahnevaných reakciách na nefunkčné technológie - zakaždým, keď preklíname svoje počítače a nadávame na svoje chytré telefóny, automaticky antropomorfizujeme neživé objekty.
Psychická útecha a ochrana pred rizikom
Pocit kontroly, ktorý nám takéto správanie navodzuje, nám môže poskytnúť rýchlu úľavu. "Naša práca ukázala, že ľudia pri veciach, ktoré antropomorfizujú, pociťujú predvídateľnosť a porozumenie. Takže bez ohľadu na to, či tým veciam naozaj rozumejú, im to poskytuje pocit psychickej útechy," uviedol výskumník Adam Waytz z univerzity v Evanstone v americkom štáte Illinois. Vykonal rad experimentov a štúdií súvisiacich s tendenciou ľudí prisudzovať ľudské črty technologickým zariadeniam.
Dlhodobé dôsledky takéhoto správania potom závisia od kontextu. V najhoršom prípade môže antropomorfizácia prehĺbiť iracionálne správanie – napríklad v spôsoboch, ako vnímame šťastie a ako to ovplyvňuje naše finančné rozhodovanie.
To sledovala Katina Kulowová z univerzity v americkom Louisville, ktorá sa spolu s kolegami účastníkov štúdie pýtala, nakoľko si poľudšťujú šťastie. Zistila, že čím viac ľudia šťastne prisudzujú ľudské vlastnosti, tým pravdepodobnejšie je, že pri hazardných hrách riskujú.
Čo sa týka nášho zdravia, môže nás tento mechanizmus naopak ochrániť pred rizikom. Podľa výskumu tímu Lili Wangovej z univerzity v čínskom Chang-čou sa zdá, že ak si chorobu personifikujeme, cítime sa viac ohrození a zraniteľní, a preto prijímame vhodné preventívne opatrenia.
Viera v nadprirodzenosť
Niektorí výskumníci tvrdia, že vzhľadom na dejiny ľudstva mohli naše antropomorfné sklony dať vzniknúť božstvám. Príbehy o bohoch mohli mať pôvod v prípadoch, keď sme za neočakávanou udalosťou hľadali ľudský zámer, a časom sa vyvinuli v zložité náboženské systémy.
V mnohých prípadoch zahŕňajú konkrétny vzhľad božstiev a ich schopnosti spolu s tradíciami, ktoré treba dodržiavať, aby sme si ich udobrili.
"Zručnosť rozpoznávať a odhadovať duševný stav iných ľudí a schopnosť stvárňovať ciele a zámery umožňuje ľuďom tiež stvárňovať a rozmýšľať o rôznych nadprirodzených subjektoch a následne v nich aj veriť," píše Will Gervais z Kentuckej univerzity vo vedeckom článku na túto tému.
"Schopnosť predstavovať si bohov vzniká ako kognitívny vedľajší produkt ľudskej schopnosti vnímať myseľ," pokračuje. Dostupné dôkazy túto myšlienku podporujú.
Pocity neistoty napríklad podľa všetkého znamenajú väčšiu vieru v náboženské alebo paranormálne figúry, a snímky mozgu ukázali, že táto viera má často rovnaký nervový základ ako iné prejavy antropomorfizmu.
Či už nadávajú svojim laptopom, vyhýbajú sa prefíkanému koronaviru, spomínajú na hurikán Katrina alebo sa považujú za dieťa šťasteny, zdá sa, že ľudia si nemôžu pomôcť a svet okolo seba zapĺňajú imaginárnymi bytosťami, stvorenými na vlastný obraz.