Zvieratá „na tripe“: Prírodné narkotiká „rekreačne“ užívajú cicavce a aj bezstavovcový hmyz

Titul filmu Mravenci nesou smrt z roku 1985 o drogovej scéne v socialistickom Československu odkazoval na radových distribútorov omamných látok, v prírode však niektoré mravce pripomínajú skôr narkomanov s pokročilou závislosťou.

Téma 42/2023 SNÍMKA: Téma

SNÍMKA: Téma

Robotnica mravca žltého, ktorý žije v podzemí, nedokáže napríklad odolať, keď jej parazitický chrobák drabčík v roli dealera ponúkne upokojujúcu látku z konca svojho vztýčeného zadočku: „Vôňa, či chuť musí na robotnicu pôsobiť ako droga, pretože krátko po ochutnaní uchopí chrobáka do kúsadiel a odnesie ho ako vzácnosť do plodových komôr, kde votrelcovi nastanú rajské časy,“ popisuje zlyhanie mravčej ochranky Jan Žďárek v knihe Ohroženi hmyzem?

Mravce si tak podľa odborníkov môžu vytvárať závislosť, ktorá na určitú dobu preukázateľne mení ich správanie, chôdzu a schopnosť orientácie. Zvieratám všetkých tried i kontinentov ale podobné „rauše“ za také riziko stoja – keď sú totiž pokušenie a túžba silnejšie ako inštinkty, máva omamná látka jednoducho navrch.

A podľa amerického psychofarmakológa Ronalda K. Siegela, ktorý dvadsať rokov skúmal účinky omamných látok na ľudí a faunu, to platí vo svete syntetických drog vyrobených človekom rovnako ako u tých prírodných, ktoré si zvieratá vyhľadávajú v korunách stromov aj pod vodnou hladinou:

 „Ľudský nervový systém, podobne ako systémy hlodavcov a primátov, je usporiadaný tak, že reaguje na chemické omamné látky rovnakým spôsobom, ako reaguje na odmeny v podobe jedla, pitia a sexu,“ uvádza americký odborník vo svojej knihe Intoxikácia. Túžba po omamných látkach potom podľa neho v niektorých prípadoch ovláda organizmus ako u Homo sapiens, tak aj u zvierat.

Učíme sa u štvornožcov

Na tých podobnostiach nie je nič zvláštne, keď si uvedomíme, že opojné účinky vegetácie človek v mnohých častiach zemegule od zvierat odpozoroval: Pastieri v Habeši v Afrike mali začať spracovávať červené bobuľky, z ktorých sa neskôr na našom stole vykľula káva – ale úplne na začiatku si vraj legendárny pastier Kaldi všimol, že jeho stádo kôz podivne mečí a skáče, keď sa pri kríkoch s tými bobuľkami pasie.

Jeho kolegovia v Africkom rohu si zas všimli bujné reakcie hospodárskych zvierat, ktoré zjedli lístie katy jedlej (Catha edulis). Jej výhonky kvôli alkaloidu kathinónu (podobný amfetamínu) žujú v Jemene domorodci aj turisti dodnes. A ešte predtým, ako koku z Južnej Ameriky preslávila narkomafia, vedeli už horskí vodcovia v Andách niekoľko storočí, že lama, ktorá žuje jej listy, je čulejšia a viac toho unesie.

Siegelova kniha venuje tomuto medzidruhovému prenosu skúsenost...