Talianska vláda chce zaviesť priamu voľbu premiéra, má to zaručiť stabilitu
Talianska vládna koalícia sa bude snažiť zaviesť priamu voľbu premiéra a ďalšie kroky, ktoré podľa nej zaručia väčšiu vládnu stabilitu. To je výsledok rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v pondelok večer medzi premiérkou Giorgiou Meloniovou, kľúčovými ministrami a lídrami ďalších koaličných strán, píše talianska tlač.
Najväčšie opozičné strany sa k zmenám ústavy zatiaľ stavajú odmietavo.
O priamej voľbe premiéra pravicové a krajne pravicové strany, ktoré tvoria súčasnú vládnu koalíciu, hovorili už skôr. Podľa návrhu textu ústavnej novely by Taliani priamo určili, kto sa má stať po voľbách premiérom. Strany a kandidátky, ktoré by podporili kandidáta s najväčším počtom hlasov, by potom dostali prémiu, aby obsadili 55 percent kresiel v parlamente.
Ak by parlament z nejakého dôvodu odmietol po voľbách dvakrát po sebe vysloviť dôveru priamo zvolenému premiérovi, tak by prezident republiky Poslaneckú snemovňu aj Senát rozpustil. V prípade, že by vo volebnom období padla vláda, tak by prezident mohol vymenovať kabinet riadený buď priamo zvoleným premiérom alebo zákonodarcom zo strán, ktorého ho podporujú.
"Urobili sme veľký krok k reforme všetkých reforiem, ktorá dá krajine stabilitu a navráti ústrednú úlohu ľudovému hlasovaniu," uviedla ministerka pre reformy Maria Elisabetta Albertiová Casellatiová.
Nová úprava by mala totiž výrazne obmedziť možnosť vzniku úradných či nadstraníckych kabinetov. Takéto vlády od 90. rokov opakovane vznikali, keď sa Taliansko dostalo do vážnych ekonomických či inštitucionálnych problémov.
Naposledy takýto kabinet riadil predchodca Meloniovej Mario Draghi. To Meloniová tvrdo kritizovala ako spreneveru hlasovania talianskych občanov v parlamentných voľbách.
V Taliansku sa pri moci od druhej svetovej vojny vystriedalo zhruba 70 rôznych kabinetov, čo je výrazne vyšší počet ako v Británii či Nemecku, píše agentúra Reuters. Za prvej republiky, čo je obdobie od konca 40. rokov do začiatku 90. rokov, mali kabinety často len niekoľkomesačné trvanie, strany pri moci však zostávali takmer bez zmeny.
Najväčšie opozičné strany - Demokratická strana či Hnutie piatich hviezd - zmeny ústavy odmietajú. Poukazujú napríklad na to, že by oslabili úlohu prezidenta republiky. Niektoré ďalšie menšie opozičné kluby podporu priamej voľbe premiéra zvažujú.
Vládne strany môžu vykonať novelu ústavy aj bez podpory ďalších síl z opozície. Ak však zmeny podporia v poslednom čítaní menej ako dve tretiny členov oboch komôr parlamentu, tak je možné o novele vyvolať referendum.
Podobný systém priamo voleného premiéra chcel v roku 2016 zaviesť aj vtedajší premiér Matteo Renzi, voliči však zmenu vo všeľudovom hlasovaní odmietli.