Banky na Slovensku do septembra zvýšili zisk medziročne o viac ako polovicu

Banky na Slovensku za prvé tri štvrťroky medziročne zvýšili čistý zisk súhrnne o viac ako polovicu takmer na 875 miliónov eur, a hospodárili tak s najlepším výsledkom najmenej od zavedenia eura v krajine v roku 2009. V čase pokračujúceho rastu úrokových sadzieb peňažné ústavy viac zarobili hlavne na úrokoch. Vyplýva to z dnešných údajov Národnej banky Slovenska.

Súčasný premiér Robert Fico sa ešte ako opozičný politik opakovane zasadzoval za opätovné zvláštne zdanenie bánk, čo zdôvodňoval práve ich zisky. Slovensko zaťažilo banky mimoriadnou daňou v roku 2012. O osem rokov neskôr potom Bratislava jej výber najprv pozastavila a potom bankovú daň zrušila. Napríklad v roku 2019 banky od tejto dane – ktorá nezávisela od ich hospodárenia, ale od hodnoty vybranej časti ich pasív – odviedli viac ako pätinu svojho čistého zisku.

Čisté úrokové výnosy slovenského bankového sektora, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov komerčných bánk, stúpli v období od začiatku tohto roka do konca septembra oproti rovnakému obdobiu vlaňajška takmer o tretinu na 1,64 miliardy eur. Mierne bankám vzrástli aj výnosy z poplatkov a provízií.

Vyššie úrokové sadzby už vlani pocítili na Slovensku napríklad ľudia, ktorí žiadali o hypotekárny úver na obstaranie bývania. Banky začali zvyšovať úrokové sadzby z pôžičiek ešte predtým, ako Európska centrálna banka (ECB) v reakcii na vysokú infláciu v eurozóne, ktorej členom je aj Slovensko, začala sprísňovanie menovej politiky.

Slovenská banková asociácia už skôr uviedla, že prípadné dodatočné zdanenie bánk by obmedzilo ich možnosti ohľadne nákupu štátnych dlhopisov či pri poskytovaní úverov a viedlo by k zdraženiu pôžičiek.