Hrubé obrysy. Západní spojenci hovorili s Ukrajincami o možnom rokovaní s Ruskom o mieri
Západní spojenci Ukrajiny začali s jej predstaviteľmi opatrne hovoriť o tom, aké dôsledky by pre ňu mohli mať prípadné rokovania s Ruskom o mieri.
Na svojej internetovej stránke o tom informuje americká televízia NBC s odvolaním sa na jedného súčasného vysokopostaveného amerického činiteľa a na jedného bývalého dôležitého amerického činiteľa, ktorí sú s vecou oboznámení.
Rozhovory sa týkali hrubých obrysov toho, aké ústupky by Ukrajina mala urobiť, aby sa dosiahla nejaká dohoda s Ruskom. Niektoré rokovania, ktoré činitelia opísali ako citlivé, sa odohrali pred časom počas schôdzky zástupcov viac ako 50 krajín podporujúcich Ukrajinu.
Tieto rokovania sa konali na pozadí vývoja na bojisku, kde podľa západných činiteľov vojna, ktorá sa naplno rozhorela vlani vo februári, uviazla v mŕtvom bode. To, že prešla do pozičných bojov, pripustil tento týždeň náčelník generálneho štábu Valeryj Zalužnyj.
Západ si podľa NBC tiež robí starosti kvôli svojim možnostiam poskytovať Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc a administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa obáva, že Ukrajine dochádzajú ľudské sily, zatiaľ čo Rusko má vojakov zdanlivo nevyčerpateľné zásoby, uviedli zdroje NBC.
"Otázka ľudských síl je v súčasnosti hlavným predmetom záujmu administratívy," cituje televízia nemenovaného činiteľa. Spojené štáty a ich spojenci síce môžu Ukrajine dodávať zbrane, "ale ak nebude mať kompetentných vojakov, ktorí by ich využili, na nič to veľmi nebude," uviedol.
V americkej vláde tiež panuje neistota ohľadom toho, či bude schopná presadiť ďalšiu pomoc krajine brániacej sa ruskej agresii po tom, ako sa hlavná pozornosť verejnosti obrátila ku konfliktu Izraela a militantného palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy.
"Akékoľvek rozhodnutia o vyjednávaní (s Ruskom) sú na Ukrajine," povedala hovorkyňa Národnej bezpečnosti rady Bieleho domu Adrienne Watsonová. "Sústredíme sa na to, aby sme naďalej silno podporovali Ukrajinu, ktorá bráni svoju slobodu a nezávislosť pred ruskou agresiou," uviedla.
Rusko v súčasnosti ovláda asi 17,5 percenta medzinárodne uznávaného územia Ukrajiny, píše agentúra Reuters.
Moskva tvrdí, že takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu začala v reakcii na agresívne a nepriateľské správanie Západu, ktorý podľa nej Ukrajinu využíva na to, aby Rusko ohrozoval.
Kyjev a jeho spojenci takéto obvinenia odmietajú, Rusko podľa nich vedie proti Ukrajine neopodstatnenú a nevyprovokovanú vojnu. Ukrajinskí predstavitelia hovoria, že ich cieľom je získať späť všetky územia obsadené Ruskom, vrátane Krymu, ktorý Moskva anektovala už v roku 2014.