Diaľnica z Banskej Bystrice pokračovať nebude. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je dopyt
Útvar hodnoty za peniaze sa stotožňuje so závermi štúdie Ministerstva dopravy skúmajúcej možnosti severojužného cestného prepojenia cez stredné Slovensko, ktorá nepočíta s pokračovaním rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka.
Útvar hodnoty za peniaze o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že odporúča sústrediť sa na problematické dopravné úseky na strednom a severnom Slovensku.
Nedostatočný dopyt
"Predpokladom pre budovanie medzinárodného diaľničného prepojenia je v prvom rade dopyt po ucelenom tranzitnom koridore. Výrazný tranzit však podľa štúdie momentálne neexistuje a ani v budúcnosti sa dostatočne nezvýši počet vozidiel, ktoré potrebujú prejsť plynulo zo severu na juh a opačne cez územie stredného Slovenska. Viac sa využívajú prepojenia na západe a východe krajiny," skonštatoval Útvar hodnoty za peniaze.
Koncepčná štúdia, ktorú pripravilo Ministerstvo dopravy na posúdenie možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku, posudzovala štyri varianty pre severnú a tri pre južnú časť.
Náklady na celé prepojenie v závislosti od kombinácie úsekov predstavujú od 1,2 do 4,1 miliardy eur bez DPH. Pred diaľničným spojením medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom cez Donovaly štúdia uprednostnila prepojenie Žiaru nad Hronom s Martinom po plánovanej R3. Celkové prínosy však vo všetkých posudzovaných variantoch vyšli nižšie ako odhadované náklady.
Upravenie záväzkov
"Ak nie je dostatočný dopyt z hľadiska tranzitu, dáva zmysel upraviť medzinárodné záväzky a presunúť R3 zo základnej Transeurópskej dopravnej siete do súhrnnej. Tým by sa posunula povinnosť dokončiť výstavbu do roku 2050 namiesto 2030 a získal by sa priestor na nájdenie adekvátneho technického riešenia," uviedol Útvar hodnoty za peniaze
Útvar hodnoty za peniaze konštatuje, že výsledky štúdie rezortu dopravy neznamenajú, že v budúcnosti prepojenie cez stred Slovenska nebude a je možné optimalizovať náklady a prínosy hľadaním lepšieho technického riešenia a následne projekty zaradiť do investičného plánu.
Odporúča však sústrediť pozornosť aj na dopravné problémy v regiónoch stredného a severného Slovenska, a to napríklad v Banskej Bystrici, Zvolene, Martine, Ružomberku či Krupine.
"Problematické úseky treba riešiť skôr ako celé severojužné prepojenie, ktoré je zatiaľ v nedohľadne," uviedol Útvar hodnoty za peniaze.