Čína hltá ruský plyn aj ropu. Chcela by dovážať viac, no naráža na kľúčový problém: plynovod Sila Sibíri 2

Železnicami, potrubím aj po mori. Čína pohlcuje rekordné objemy ruských energetických surovín. Moskve sa preto darí do istej miery vzdorovať výpadku exportu na Západ. Peking tak naopak získal miliardy dolárov. Medzi oboma mocnosťami tak vzniklo neformálne energetické spojenectvo.

Záujem aj o "zakázanú" ropu 

Druhé a tretie miesto – takéto poradie pripisuje čínsky colný úrad Rusku v rebríčku najvýznamnejších dovozcov plynu. Viac ako Rusko do Číny vyváža plyn tisíce kilometrov dlhým potrubím už len stredoázijské Turkménsko.

V exporte plynu v skvapalnenej podobe (LNG) sa Rusko nachádza za Katarom a Austráliou, ktorí sú celosvetovo poprednými dodávateľmi tejto suroviny.

Čína má tiež enormný záujem o „zakázanú“ ropu. V posledných mesiacoch Peking zvýšil dovoz ropy z Venezuely, Iránu a Ruska, a naopak kvôli vysokej cene obmedzil import čierneho zlata zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.