Životná úroveň v Česku sa znížila, je však výrazne lepšia ako na Slovensku
Životná úroveň v Česku sa vlani voči európskemu priemeru mierne znížila. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vyjadrený v štandardoch kúpnej sily sa znížil o jeden percentuálny bod na 91 percent priemeru Európskej únie. Česko tak je na úrovni Cypru a Slovinska (zhodne 92 percent) a mierne zaostáva za Talianskom (96 percent), je na tom ale najlepšie spomedzi krajín Visegrádskej skupiny (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko). Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ) v Štatistickej ročenke 2023.
VIDEO: Robert Fico na návšteve v Prahe
Najnižší HDP na obyvateľa v štandardoch kúpnej sily v EÚ má dlhodobo Bulharsko, vlani dosiahlo 59 percent unijného priemeru. Naopak, najvyššia životná úroveň je v Luxembursku, kde vlani dosiahla 261 percent priemeru EÚ.
Najlepšie je na Malte
Z krajín, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, je Česko na štvrtom mieste. Proti minulému roku sa pred neho dostali Slovinsko a Cyprus. Najvyššia životná úroveň z týchto krajín je na Malte, ktorá ako jediná presiahla únijný priemer, dosahuje 102 percent. V Poľsku je HDP na obyvateľa v štandardoch kúpnej sily na 80 percentách priemeru EÚ, v Maďarsku na 77 percentách a na Slovensku na 68 percentách. Zo starých členských krajín je životná úroveň nižšia ako v Česku v Španielsku (85 percent), v Portugalsku (77 percent) a v Grécku (68 percent).
Česká ekonomika vlani rástla o 2,4 percenta, hospodársky rast tak nedosiahol úroveň EÚ ako celku, kde predstavoval 3,5 percenta. Najrýchlejšie rástla ekonomika v Írsku, kde HDP vzrástol o 12 percent. Najslabší hospodársky výkon malo Estónsko, ktorého ekonomika sa zmenšila o 1,3 percenta.
Tvrdý zásah inflácie
Česko si vlani udržalo pozíciu krajiny s najnižšou mierou nezamestnanosti, znížila sa o 0,6 percentuálneho bodu na 2,2 percenta. Európsky priemer pritom bol 6,2 percenta. Druhú najnižšiu nezamestnanosť mala vlani Malta, kde dosiahla 2,9 percenta. Naopak s najvyššou nezamestnanosťou sa potýkalo Španielsko, kde predstavovala 12,9 percenta.
Inflácia vlani zasiahla všetky krajiny EÚ, Česko ju malo s priemernou hodnotou 15,1 percenta piatu najvyššiu v únii. Najrýchlejšie ceny rástli v Estónsku, kde celoročná inflácia dosiahla 19,4 percenta, najnižšiu infláciu malo s 5,9 percenta Francúzsko. Európsky priemer bol 9,2 percenta.
Štatistická ročenka prináša na viac ako 800 stránkach súhrnné údaje z ekonomiky, demografie a sociálnej sféry v uplynulom roku. Od vzniku samostatného štátu v roku 1993 ide už o 31. vydanie.