Summit Únie otvorila diskusia o iránskom útoku, lídri sa chcú angažovať na Blízkom východe
Mimoriadny dvojdňový summit Európskej únie sa v stredu večer netradične začal v belgickom Kráľovskom paláci, kde lídrov členských krajín prijal kráľ Filip.
Prioritne sa mali účastníci na začiatku venovať ekonomickým témam, avšak ich pozornosť sa obrátila predovšetkým na napätie medzi Izraelom a Iránom. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Posilnenie Európskej únie
Kráľ prijal lídrov krajín Európskej únie aj preto, že pôvodne mal byť aprílový summit záležitosťou belgického predsedníctva v Rade Európskej únie. Uvažovalo sa o jeho konaní aj v inom meste ako v Bruseli. Nakoniec sa zasadnutie koná v tradičnom formáte, návštevu u kráľa však nezrušili.
Podľa informácií týždenníka Politico kráľ Filip vyzval šéfov vlád a štátov, aby posilnili inštitúcie Európskej únie, prehĺbili vnútorný trh a urobili Úniu "konkurencieschopnejšou a odolnejšou do budúcnosti".
Po príchode z Kráľovského paláca do sídla Európskej rady viacerí lídri naznačili, že najhorúcejšími témami pracovnej večere bude napätie medzi Iránom a Izraelom a vojna na Ukrajine.
Predseda Európskej rady Charles Michel na úvod summitu uviedol, že je dôležité, aby sa Európska únia pokúsila hrať významnejšiu úlohu aj pri podpore stability na Blízkom východe. Zopakoval, že je dôležité podporovať Ukrajinu a nájsť pre to jednotu na úrovni Únie.
Ozbrojená odveta
Nemecký kancelár Olaf Scholz pred novinármi povedal, že vyzval Izrael, aby na víkendový útok Iránu nereagoval rozsiahlou ozbrojenou odvetou, a apeloval na upokojenie situácie. Izrael by podľa neho mal využiť fakt, že sa ubránil iránskemu raketovému a dronovému útoku, na posilnenie svojej pozície v regióne.
Scholz pokračoval, že Európska únia bude aj naďalej presadzovať prímerie v konflikte medzi Izraelom a Hamasom, žiadať prepustenie všetkých rukojemníkov a pokračovať v humanitárnej pomoci.
Pri otázkach o Ukrajine Scholz pripomenul, že jeho vláda v sobotu poslala na Ukrajinu tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. V tejto súvislosti vyzval aj ostatné krajiny Európskej únie, ktoré majú funkčné systémy protivzdušnej obrany, aby Kyjevu s nimi pomohli čo najrýchlejšie.
Rovnaký postoj zaujal aj holandský premiér Mark Rutte, keď upozornil, že Ukrajina naliehavo potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany. Spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou vyzval partnerov z EÚ, aby zvýšili podporu a zistili, či nemôžu uvoľniť časť zo svojich zásob Ukrajine.
Rakúsky kancelár Karl Nehammer novinárom povedal, že chce na summite prediskutovať všetky možnosti uvalenia sankcií voči Iránu.
Lídri Únie majú prebrať možnosti rozšírenia svojho súčasného režimu sankcií proti Iránu, najmä pokiaľ ide o niektoré komponenty pre útočné drony a rakety. Niektoré členské krajiny žiadajú aj sankcionovanie Revolučných gárd, čo Nehammer nevylučuje.
Fínsky premiér Petteri Orpo rovnako v súvislosti s Iránom zdôraznil, že Izrael by nemal zaútočiť v reakcii na víkendové útoky. "Teraz je najdôležitejšie požiadať (Izrael), aby neútoči, pretože musíme deeskalovať napätie," povedal novinárom.