Urobí Európa krok späť? Nulové emisie sú vraj chvályhodné, ale nie za každú cenu
Od roku 2035 má vstúpiť do platnosti zákaz predaja iných než bezemisných vozidiel, čo v zásade znamená, že spaľovacie motory v Európe všeobecne skončia. Do istej miery môže byť ich záchranou rozšírenie takzvaných e-fuels (syntetických palív), ktoré sú považované za emisne neutrálne. Pre bežných motoristov sú však dnes prakticky úplne nedostupné a zatiaľ i podstatne drahšie než bežné palivá.
Cieľ nulových emisií z automobilov je síce chvályhodný, je však potrebné zabezpečiť, aby Európska únia za tento plán nezaplatila príliš vysokú cenu, ako z hľadiska priemyselnej nezávislosti Únie, tak pre jej občanov. V správe to aktuálne uviedol Európsky dvor audítorov, ktorý sa zaoberá kontrolou finančných prostriedkov Európskej únie.
Cieľom záväzkov Európskej únie ukončiť predaj automobilov so spaľovacím motorom je dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Aby to skutočne docielila, musí znížiť emisie uhlíka z automobilov so spaľovacími motormi, využívať spomínané alternatívne palivá a presadiť na trhu masívne využívanie batériových elektrických vozidiel.
Podľa správ EDA z posledných rokov sa prvý cieľ doposiaľ dosiahnuť nepodarilo, druhý – ako dokazuje napríklad využívanie biopalív – pravdepodobne nie je v širokom meradle reálny a pri treťom je riziko, že zaťaží priemysel EÚ aj spotrebiteľa značnými nákladmi.
„Zelenú dohodu sa nepodarí realizovať bez obmedzenia emisií z automobilov. Sme však nútení uznať, že napriek veľkým ambíciám a prísnym požiadavkám väčšina konvenčných automobilov vypúšťa rovnaké množstvo emisií CO2 ako pred 12 rokmi,“ uviedol zástupca EDA Nikolaos Milionis.
„Vzhľadom k tomu, že biopalivá nie sú dostupné v širokom meradle, nemôžu byť spoľahlivou a dôveryhodnou alternatívou pre naše automobily,“ dodal. Podľa správy EDA množstvo v Európe produkovanej biomasy nestačí na to, aby predstavovalo serióznu alternatívu k tradičným fosílnym palivám.
Keď sa však biomasa bude z väčšej časti dovážať z tretích krajín, ohrozí to cieľ strategickej autonómie v oblasti energie. Audítori EDA navyše dospeli k záveru, že biopalivá zatiaľ nie sú ekonomicky konkurencieschopné a že sa ich prínosy životnému prostrediu nadhodnocujú.
Audítori tiež konštatujú, že európske odvetvie výroby batérií zaostáva za globálnymi konkurentmi. Napriek významnej verejnej podpore sú náklady na batérie vyrobené v Európskej únii stále oveľa vyššie, než sa pôvodne plánovalo.
To má negatívny vplyv na ich konkurencieschopnosť voči výrobkom iných globálnych aktérov a môže to tiež viesť k tomu, že elektromobily z Európy nebudú pre veľký segment obyvateľstva dostupné.
Problém v Európe predstavujú aj dobíjacie stanice. Je ich stále málo a sú ďaleko od seba, čo využívanie elektromobilov v niektorých krajinách a oblastiach výrazne komplikuje. Zhruba 70 percent dobíjacích staníc v Európskej únii sa nachádza vo Francúzsku, Nemecku a tiež Holandsku.
Cestovanie elektrickým vozidlom po Európe tak stále nie je ani zďaleka bezproblémové, okrem iného kvôli neexistencii harmonizovaných platobných systémov. Podľa EDA bude cesta k nulovým emisiám ešte dlhá a kľukatá. EÚ musí podľa jeho audítorov pri realizácii Zelenej dohody zohľadniť priemyselnú nezávislosť Európy aj dostupnosť elektrických vozidiel pre spotrebiteľov.
Nevyhnutné sú urgentné opatrenia, ktoré európskemu priemyslu umožnia produkovať elektromobily za konkurencieschopné ceny a zároveň zabezpečia dodávky surovín či podporia dobudovanie dobíjacej infraštruktúry po celom kontinente.